Terminologický slovník

typ mierne zvlneného terénu s relatívnou výškovou členitosťou od 31 do 100 m ležiaci obyčajne na obvode nížin, kde tvorí v porovnaní s nížinou vyšší a členitejší stupeň

Na Slovensku je pahorkatina častým typom terénu.

Nitrianska pahorkatina, Pohronská pahorkatina, Ipeľská pahorkatina a i.

podľa S. 432. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

snímka vytvorená jedným snímačom citlivým na celé viditeľné spektrum bez použitia filtrov, ktorá sa ľudskému zraku javí ako bezfarebný obraz v odtieňoch sivej

mapa graficky a konštrukčne (s použitím vhodného kartografického zobrazenia alebo geometrickej projekcie) spracovaná tak, že poskytuje pohľad na krajinu s vnemom trojrozmernosti (panorámy) priestoru

Bod 3.2.82 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

meračská lata stálej, zvyčajne 2 m dĺžky s cieľovými značkami pevne spojenými invarovým drôtom

Slúži na nepriame meranie vodorovných dĺžok pomocou paralaktických uhlov.

podľa Bodu 10.10 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

metóda, ktorou sa určuje dĺžka nepriamo z paralaktickej základnice meraním paralaktického uhla

1. Paralaktickú základnicu tvorí buď paralaktická lata alebo pomocná základnica rozvinutá paralaktickým článkom pomocou paralaktickej laty.
2. Metóda pôvodne používaná najmä na určovanie dĺžok strán v polygónových ťahoch. V súčasnosti sa používa na určenie krátkych dĺžok s vysokou presnosťou (napr. dĺžok strán strojárskych mikrosietí).

podľa Bodu 6.43 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

polygónový ťah, ktorého dĺžky strán sú merané paralakticky

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie mapovania.

Podľa termínu č. 330 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

vodorovný uhol medzi zvislými zámernými rovinami prechádzajúcimi koncovými bodmi vodorovnej základnice, napr. paralaktickej laty

podľa Termínu č. 348 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pozri dokument "Termíny so vzorcami"

geodetické určenie pozemku a zobrazenie pozemku v mape katastra alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla

Do roka 2011 na určenie parcely postačovalo geometrické určenie pozemku; polohové určenie pozemku bolo iba fakultatívne.

Bod 3.1.32 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

rozdelenie pozemku na viac pozemkov alebo súboru pozemkov na iný súbor pozemkov

Bod 3.1.33 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa termínu č. 106 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

číslo, ktorým je označená parcela zhodne vo všetkých častiach súboru geodetických informácií a súboru popisných informácií

1. Parcelné číslo môže mať podobu kmeňového parcelného čísla alebo zlomkového parcelného čísla.
2. V rámci jedného katastrálneho územia je číslovanie parciel parcelnými číslami jedinečné.

Bod 3.2.35 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súčasť písomného operátu pozemkového katastra, ktorá obsahovala v aritmetickom poradí parcelných čísel všetky parcely katastrálneho územia s uvedením potrebných údajov o každej parcele

Pojem parcelný protokol súvisel s pozemkovým katastrom.

podľa Termínu č. 277 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978; Zákona č. 177/1927 Sb. z. a n. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon).

označenie pôdy v bývalom pozemkovom katastri úmyselne odňatej poľnohospodárskemu obrábaniu alebo lesnému obrábaniu a užívanej na iné ciele, napr. materiálové jamy, pieskoviská, ochranné hrádze

Pojem parifikát súvisel s pozemkovým katastrom.

podľa Termínu č. 261 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978; Zákona č. 177/1927 Sb. z. a n. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon).

umele vysadený porast stromov, krov a bylín s estetickou a rekreačnou funkciou

S. 439. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

porast nedrevnatých rastlín, najmä tráv, s prevahou hospodárskeho využitia na pasenie dobytka

S. 440. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

stred spodného okraja, ľavý alebo pravý dolný okraj mapového znaku, ktorým sa mapový znak lokalizuje do bodu (miesta) výskytu toho významu, ktorý označuje v mape

Bod 3.3.103 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

asociácia združujúca inštitúcie členských štátov Európskej únie, ktoré sa zaoberajú katastrom a registráciou práv k nehnuteľnostiam

1. PCC je skratkou z anglického názvu Permanent Committee on Cadastre in the European Union.
2. Cieľom PCC je vytvárať vhodný priestor na prezentáciu aktivít Európskej únie a členských štátov týkajúcich sa katastra a registrácie práv k nehnuteľnostiam a na ich základe rozvíjať stratégie, navrhovať spoločné iniciatívy s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu v rámci európskych katastrálnych systémov a ich používateľov.
3. PCC nemá stále vedenie, ale predsedníctvo vykonáva vždy tá krajina, ktorá práve predsedá Rade Európskej únie. Členom spoločenstva PCC za Slovenskú republiku je ÚGKK SR.

podľa Bodu 3.4.69 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pozri termín hranica trvale zamrznutej pôdy

Termín č. 18, s. 18. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991.

nepretržite observujúca referenčná stanica

služba na určovanie priestorovej polohy objektov a javov pomocou globálnych navigačných satelitných systémov

Permanentná služba GNSS umožňuje používateľom pracovať v reálnom čase alebo postprocesingom.

meračská priamka spájajúca dva číselne určené polohové body

podľa Bodu 3.5.21 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

úzky pruh pevniny zovretý na oboch stranách morom a spájajúci polostrov s pevninou alebo navzájom dve pevniny

Termín č. 304, s. 102. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

trvalo alebo dočasne stabilizovaný bod, ktorého poloha bola určená s požadovanou presnosťou

Historický pojem.

podľa Termínu č. 130 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

púšť rozkladajúca sa na málo odolných horninách prevažne s piesočným povrchom tvorená piesočnými presypmi

Termín č. 541, s. 170. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

grafický symbol znázorňujúci určitý objekt obrázkom nezávisle od jeho pomenovania

Termín 261 z Glossary of Terms for the Standardization of Geographical Names, Department of Economic and Social Affairs Statistics Division, United Nations New York, 2002, ST/ESA/STAT/SER.M/85, ISBN 92-1-061192-6, v znení dodatku z roka 2007 a 2019.

súčasť identifikácie parcely obsahujúca porovnanie zápisu parcely právneho stavu uvedenej vo verejnej listine alebo v inej listine alebo evidovanej v iných operátoch (napr. operát pozemkovej knihy) preukazujúcej vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti s parcelou (parcelami) vpísanými v registri C súboru popisných informácií katastra nehnuteľností alebo parcelou (parcelami) vpísanými v určenom operáte

V písomnej identifikácii sa pri parcele právneho stavu uvádza katastrálne územie, jej označenie parcelným číslom, druh pozemku a jej výmera na jednej strane a k nej zodpovedajúca(e) parcela (parcely) registra C (aj v časti), resp. parcela (parcely) registra E (aj v časti), s uvedením druhu pozemku a výmery na druhej strane.

podľa Bodu 3.2.37 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

textová časť operátu

1. Písomný operát v pozemkovom katastri obsahoval register parciel, parcelný protokol, pozemkové hárky, zoznam pozemkových hárkov, register držiteľov, zoznam parifikačnej pôdy a záznam zmien.
2. Písomný operát v evidencii nehnuteľností obsahoval súpis parciel, evidenčné listy, listy vlastníctva, zoznam užívateľov a vlastníkov, register užívateľov a vlastníkov, zoznam domov a výkaz zmien.

podľa Termínu č. 245 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978; Zákona č. 177/1927 Sb. z. a n. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon).

základný prvok digitálneho obrazu

1. Pixel má pravouhlý, zväčša štvorcový tvar a polohu v rámci obrazu danú číslom riadka a stĺpca.
2. Pixel obsahuje jednu, resp. viac skalárnych hodnôt vyjadrujúcich odtieň sivej, resp. farebný tón ako výsledok súčtu jednotlivých hodnôt.

Bod 3.5.44 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

určenie výmery plochy na mape planimetrom

podľa Termínu č. 959 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

geomorfologická forma plošinného rázu vo väčšej nadmorskej výške

Na Slovensku sú planiny najmä v Slovenskom krase (Silická planina, Plešivská planina, Koniarska planina) a i.

podľa S. 391 a 451. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

stanovenie krajnej chyby alebo krajnej odchýlky na základe požiadaviek na presnosť a hospodárnosť merania

mapa vytlačená na plastovom materiáli

tematická mapa zobrazujúca plavebné dráhy na riekach, kanáloch, jazerách, moriach, ako aj súvisiace objekty, zariadenia so sprievodnými charakteristikami

Bod 3.2.83 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

jazero vyskytujúce sa v Tatrách v oblastiach pleistocénneho zaľadnenia

Podľa vzniku sa rozlišujú plesá karové vo vhĺbených panvách (vhĺbené jazerá) napr. Veľké Hincovo pleso, Litvorové pleso a plesá hradené morénovým materiálom (hradené jazerá) napr. Štrbské pleso, Popradské pleso.

podľa S. 455. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

<v topológii> dvojrozmerné topologické primitívum

Geometrickou realizáciou plochy je povrch. Hranicou plochy je množina na seba nadväzujúcich orientovaných hrán v rámci jedného topologického komplexu, ktoré sú usporiadané do okruhu.

Bod 3.4.49 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

administratívno-technický úkon, ktorým orgán katastra vyznačí na liste vlastníctva skutočnosť, že údaje katastra nehnuteľností sú dočasne dotknuté zmenou v súvislosti s doručenou zmluvou, verejnou listinou alebo inou listinou na zápis vkladom alebo záznamom, alebo ak sa začalo katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo konanie o proteste prokurátora

Bod 3.4.27 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z.

vyznačovanie plomby o zmene práva k nehnuteľnosti alebo o začatí katastrálneho konania na liste vlastníctva

Bod 3.4.28 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

nerovnaká zmena rozmerov mapového poľa spôsobená atmosférickými vplyvmi ako dôsledok pravidelnej alebo nepravidelnej zmeny rozmeru materiálu podložky mapy spôsobenej vplyvom vlhkosti, teploty, zmeny hygroskopickosti použitých vláken alebo vplyvom nestability podložky v procese polygrafického spracovania a tlače

podľa Bodu 3.5.23 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

metóda podrobného merania výškopisu, pri ktorej sa výšky podrobných bodov polohopisného podkladu určujú zámerami stranou súčasne s meraním nivelačného ťahu

podľa Bodu 7.17.6 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

pomer veľkosti vzájomne si zodpovedajúcej plochy na zobrazovacej ploche a na referenčnej ploche

Bod 3.1.67 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

stavebný objekt, ktorého zvislý rozmer je podstatne menši ako dva ostatné

Pohybová plocha letiska

Bod 12.19 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

pruh pevniny pozdĺž mora

Podľa charakteru pobrežia rozoznávame pobrežie ploché, strmé, bodenové, fjordové, limanové, riasové, korálové, mangrovové, bahnité, piesočnaté, štrkovité, balvanisté, skalnaté a skerrové

Termín č. 231, s. 77. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s

povrchová voda, ktorá sa nachádza pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siaha až po vonkajšiu hranicu brakických vôd

§ 3 Zákona č. 364/ 2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

počet meraných prvkov (veličín) zmenšený o počet určovaných parametrov a zväčšený o počet splnených matematických vzťahov (podmienok) v štruktúre (napr. v geodetickej sieti)

<v geometrii> prvý bod krivky

Bod 3.4.50 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<v topológii> uzol na hranici hrany, ktorý zodpovedá počiatočnému bodu krivky, ktorá je reprezentovaná touto hranou

Bod 3.4.51 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

odbor informatiky, ktorý sa zaoberá počítačovým prevodom dát na ich digitálne grafické zobrazenie

Bod 3.4.52 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pozri termín neobrobená pôda

Podľa termínu č. 23 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

územie so súčasnou alebo v minulosti vykonávanou hlbinnou ťažbou uhlia a iných nerastných surovín

Poddolované územie sa často prepadáva, v depresiách sa tvoria močiare a jazerá.

podľa S. 459. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

geomorfologická jednotka, okrajová nižšia časť pohoria (obyčajne pahorkatinného alebo vrchovinného rázu), ktorá je geomorfologicky a geneticky spätá s priľahlými vyššími časťami pohoria

Bystrianske podhorie, Sklabinské podhorie, Šútovské podhorie, Tatranské podhorie a i.

podľa S. 459. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

forma vlastníctva k tej istej veci viacerými osobami súčasne, ktorého základným znakom je podiel vyjadrujúci mieru, akou sa podieloví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci

Bod 3.2.38 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

grafický (mapa, snímka), číselný (zoznam, tabuľka) alebo iný zdroj, ktorý umožňuje skonštruovať mapu

Týmto termínom sa neoznačuje podložka mapy.

Bod 3.6.20 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bod 3.3.104 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu bez plochy lodžií a balkónov

Bod 3.1.34 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súhrn údajov o pozemkoch socialistických podnikov slúžiaci na evidovanie pôdy, ohlasovanie zmien, zladenie s údajmi evidencie nehnuteľností a na vnútornú potrebu socialistických organizácii

Pojem podniková evidencia pozemkov súvisel s evidenciou nehnuteľností.

Termín č. 15 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

pohľad na systém s otvoreným distribuovaným spracovaním a jeho prostredie, ktorý sa zameriava na účel, rozsah a politiky tohto systému

Podnikové hľadisko opisuje úlohu služby a jej prostredia v podniku, v ktorom služba funguje. Opisuje tiež roly medzi ľuďmi a používateľmi a obchodné politiky súvisiace so službou.

Bod 3.4.53 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

skupina pozemkov, s približne rovnakou sklonovitosťou, kvalitou pôdy, vodným režimom, ohraničených nezrušiteľnými prírodnými alebo umelými prekážkami

Bod 3.3.17 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

strešný termín zahŕňajúci primárny poľnohospodársky pôdny fond, sekundárny poľnohospodársky pôdny fond a ostatný poľnohospodársky pôdny fond

1. Primárny poľnohospodársky pôdny fond je pôda nevyhnutná na zabezpečenie poľnohospodárskej produkcie Slovenska, čiže pôda, ktorú je zo strategického účelu potrebné ponechať na priame poľnohospodárske využitie, t.j. na takú úroveň pestovania rastlín a chovu zvierat, ktorá neohrozí potravinovú dostatočnosť obyvateľstva. Primárny poľnohospodársky pôdny fond zaberá 1 367 853 ha (rok 2014), čo predstavuje 56% evidovaných poľnohospodárskych pôd Slovenska.
2. Sekundárny poľnohospodársky pôdny fond je pôda, ktorú možno za predpokladu záujmu spoločnosti dočasne použiť na iné ako potravinové účely, pričom takýmto využívaním nedôjde k jej znehodnoteniu (charakter i vlastnosti ostávajú prakticky nezmenené). Túto pôdu možno vyčleniť na alternatívne poľnohospodárske využitie, výrobu bioenergií, na výrobu surovín, na zalesnenie, športové, turistické a rekreačné účely a časť z neho môže byť využitá aj na zábery. Sekundárny poľnohospodársky pôdny fond zaberá 696 038 ha (rok 2014), čo predstavuje 29% evidovaných poľnohospodárskych pôd Slovenska.
3. Ostatný poľnohospodársky pôdny fond je pôda, ktorá by mala byť prednostne využívaná na alternatívne poľnohospodárske využitie, na pestovanie energetických plodín a rôzne nebiologické účely - športové, turistické, rekreačné a na zábery. Ostatný poľnohospodársky pôdny fond zaberá 369 088 ha (rok 2014), čo predstavuje 15 % evidovaných poľnohospodárskych pôd Slovenska.

mapa vyhovujúcej veľkej mierky poskytujúca podrobné informácie o stanovených prvkoch svojho obsahu v danom území

Termín č. 85 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

nivelácia v miestnej (podrobnej) nivelačnej sieti s trvalo stabilizovanými bodmi a menšími požiadavkami na presnosť ako pri presnej nivelácii

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie mapovania.

podľa Termínu č. 380 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

názov pre sieť V. rádu československej trigonometrickej siete

Historický pojem.

podľa Termínu č. 81 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

vytyčovacia sieť slúžiaca na podrobné vytyčovanie stavby

1. Body PVS sú rozmiestnené na stavenisku a v jeho okolí.
2. Súradnice a výšky bodov PVS sú určené využitím bodov základnej vytyčovacej siete (ZVS).
3. Body PVS sú trvalo alebo dočasne stabilizované. Stanovisko prístroja na stavbe určené metódou prechodného stanoviska sa považuje za dočasne stabilizovaný bod PVS.

meračské body spĺňajúce osobitné technické požiadavky a parametre; dopĺňajú body geodetických základov na hustotu potrebnú na podrobné meranie alebo vytyčovanie

1.Podrobné bodové pole sa delí na podrobné priestorové bodové pole, podrobné polohové bodové pole, podrobné výškové bodové pole a podrobné tiažové bodové pole.
2. Geodetické údaje a dokumentácia bodov podrobných bodových polí sa systematicky neaktualizujú v použiteľnom stave, ale opravujú sa a dopĺňajú sa iba podľa potreby.

podľa Bodu 6.2.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040 a STN 73 0415 Geodetické body. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2011. ICS 07.040; Termínu č. 97 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

mapovanie na vyhotovenie máp veľkých mierok

Bod 3.4.29 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 19 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

určovanie polohy podrobných bodov charakterizujúcich tvar a polohu objektu merania v priestore

podľa Bodu 7.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

súbor trvale stabilizovaných bodov podrobného bodového poľa a dočasne stabilizovaných meračských bodov

1. Údaje o bodoch podrobného polohového bodového poľa spravuje katastrálny odbor okresného úradu.
2. Podľa Inštrukcie na práce v polohových bodových poliach O-84.11.13.33.11.00-94 (984 121 I/93). Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 1994 sa body podrobného polohového bodového poľa určujú v piatich triedach presnosti; trvalo stabilizované body 1. až 3. triedy presnosti a dočasne stabilizované body 2. a 3. triedy presnosti sa určujú geodeticky; body 4. a 5. triedy presnosti sa určujú geodeticky alebo fotogrametricky.

podľa Bodu 6.2.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

vytyčovanie rozmeru a tvaru objektu vo vodorovnom a zvislom smere, vytyčovanie polohy jednotlivých častí a konštrukčných prvkov vnútri objektu na základe vytýčenej priestorovej polohy objektu

Bod 12.7 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

<v geodézii> bod určený podrobným meraním alebo vytyčovaním
<v katastri nehnuteľností> miesto, ktorým je určený lom hranice pozemku, pôdorysu stavby alebo hranice územia prirodzeného alebo umelého objektu, ktorý je predmetom merania

1. Podrobný bod môže byť napríklad podrobný polohový bod, podrobný výškový bod a podrobný tiažový bod.
2. Každý podrobný bod má určené súradnice a pridelené číslo podrobného bodu.
3. Presnosť meračských prác a výsledných súradníc podrobných bodov je stanovená charakteristikami presnosti a kritériami.
4. Čísla a súradnice podrobných bodov eviduje príslušný katastrálny odbor okresného úradu.
5. Starší termín označujúci tento pojem bol podrobný polohový bod.

podľa Bodu 3.1.35 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024. ; Termínu č. 463 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

bod trasy, ktorý slúži na vytýčenie jej smerového priebehu v teréne

Podrobné body sa volia v rovnakých rozstupoch (obvykle 50 m) po celej dĺžke trasy počnúc jej začiatkom.

bod trasy, ktorý slúži na vytýčenie jej výškového priebehu v teréne

1. Podrobné body sa volia v miestach podrobných bodov na vytýčenie smerového priebehu trasy.
2. Vytyčovacie prvky na vytýčenie podrobného bodu výškového oblúka sú staničenie a výška nivelety v danom mieste.

bod, ktorý má určené súradnice v realizácii systému S-JTSK; môže mať zároveň určenú výšku v Baltskom výškovom systéme po vyrovnaní

1. Ak sa poloha bodu určuje technológiou globálnych navigačných satelitných systémov, určia sa zároveň jeho priestorové súradnice v ETRS89.
2. Termínom podrobný geodetický bod sa označoval bod podrobného polohového bodového poľa v období od 1.8.2009 do 14.2.2014.

podľa § 24 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 75/2011 Z. z.

pozri termín podrobný bod

Historický pojem; v minulosti používané synonymum pre podrobný bod.

podľa § 5, 6a, 56 a 59 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon); Termínu č. 463 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

typ povrchu s členitým terénom, s výškovými rozdielmi 101 – 180 m, vyskytujúci sa najmä na okraji karpatského horského oblúka, ale vystupujúci aj v jeho vnútri, z dna niektorých kotlín

podľa S. 465. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

meračská značka osadená pod úrovňou terénu

podľa Bodu 5.3.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.; Termínu č. 198 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

stavba a jej zariadenie umiestnená pod zemským povrchom, ktorá nemá charakter inžinierskej stavby a netvorí súčasť budovy

1. Podzemná stavba sa zobrazuje priemetom vonkajšieho obvodu na výpočtovú plochu.
2. V katastri nehnuteľností sa podzemná stavba eviduje v mieste prieniku so zemským povrchom (vstupným portálom).

podľa termínu č. 3 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

voda nachádzajúca sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (geotermálna voda)

Podzemnou vodou zostáva podzemná voda aj po jej odkrytí prirodzeným prepadom jej nadložia, banskou činnosťou, činnosťou vykonávanou banským spôsobom alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.

§ 3 Zákona č. 364/ 2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

špeciálne upravený kamenný (žulový) hranol s nivelačnou značkou (spravidla klincovou bronzovou) osadený vo voľnom teréne pod jeho úrovňou, ked únosná základová pôda je v hĺbke do 2 m

Bod 5.2.5 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

pohyb podzemnej vody v smere najväčšieho spádu v puklinách hornín závisiaci od priepustnosti pôd a hornín

podľa S. 466. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

vodný tok, ktorý sústredene tečie prirodzeným spôsobom pod zemským povrchom

1. Podzemný vodný tok sa vyskytuje najmä v horských masívoch budovaných horninami, ktoré podliehajú krasovým procesom.
2. Podzemný vodný tok môže byť autochtónny alebo alochtónny. Autochtónny podzemný vodný tok vzniká tak, že za vhodných podmienok určitý systém prepojených podzemných dutín má funkciu drénu a zbiera podzemné vody, sústreďuje ich do podzemného toku a odvádza na povrch. Alochtónny podzemný vodný tok sa začína ponorom, miestom kde povrchový tok privádzajúci vodu z iných oblastí sa stráca v podzemí.

podľa Hydrológia, 2000: Terminologický výkladový slovník, MŽP SR, 182 s.

porovnanie obsahu mapového originálu so skutočnosťou v teréne a vyznačenie zistených nezrovnalostí

1. Vyznačenie zistených nezrovnalostí sa vykonalo obyčajne na priesvitke.
2. Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

podľa Termínu č. 928 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

vydutá geomorfologická jednotka rozsiahlych rozmerov a zväčša hornatinného a vrchovinného rázu

Pohorie od priľahlých nižšie položených častí terénu oddeľuje výrazné úpätie a sústava dolín ho člení na jednotlivé časti alebo skupiny.

podľa S. 466. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

zmeny polohy litosféry rozdelenej na niekoľko častí (platní), ktoré sa voči sebe vzájomne pohybujú vplyvom geologickej stavby Zeme a pôsobenia tektonických síl

Pohyby častí litosféry (platní) sú matematicky definované formou rýchlosti rotácie tektonickej platne okolo Eulerovho pólu rotácie.

Bod 1.14 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

hranica definovaná okamžitým stavom nejakého prírodného predmetu alebo javu

Hranica prechádzajúca prúdnicou rieky, ktorá svoje koryto občas mení.

Bod 3.1.36 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 152 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; https://www.slovnikcuzk.eu/.

objekt, ktorý pre každú priamu polohu v jeho časopriestorovej doméne nadobúda jeden atribút alebo viac atribútov

Rastrový obraz, pokrytie polygónom alebo digitálnou výškovou maticou.

Bod 3.4.54 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<v rezorte geodézie kartografie a katastra> interný normatívny akt, ktorým sa podrobne upravuje postup pri výkone niektorých činností

Čl. 9 Smernice Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o príprave, zverejňovaní a evidencii interných normatívnych aktov, bez čísla, s účinnosťou od 1. decembra 2011.

trávou zarastený ostrov v lesnom pásme horskej oblasti slovenských Karpát

Poľana sa obyčajne raz ročne kosí, potom sa využíva ako pasienok.

S. 468. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

metóda podrobného merania, pri ktorej sa z daných bodov (stanovísk) určuje meraním polárnych prvkov poloha podrobných bodov

podľa Bodu 7.17.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

šikmá dĺžka, vodorovný uhol a zvislý uhol

Zvislý uhol sa môže merať od zenitu (zenitový uhol) alebo od horizontu prístroja (výškový uhol).

podľa Termínu č. 514 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

šikmá dĺžka, vodorovný uhol a zvislý uhol merané z počiatku súradnicového systému na určovaný bod

1. Vodorovný uhol je meraný od referenčného (počiatočného) smeru v smere pohybu hodinových ručičiek.
2. Zvislý uhol môže byť meraný od zenitu (zenitový uhol) alebo od vodorovnej roviny (výškový uhol) na určovaný bod. Zenitový uhol nadobúda hodnoty od 0° po 360°. Výškový uhol nadobúda kladné hodnoty (nad horizontom od 0° po 180°) a záporné hodnoty (pod horizontom od 0° po -180°).

podľa Termínu č. 519 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

bod určený polárnymi súradnicami

podľa Termínu č. 508 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

rovnobežky 66° 33´ severnej zemepisnej šírky a južnej zemepisnej šírky

V deň zimného slnovratu v oblastiach severne od severného polárneho kruhu Slnko vôbec nevychádza a v deň letného slnovratu Slnko vôbec nezapadá.

podľa Termínu č. 64, s. 31. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991.

časť terénu, ktorú človek pravidelne obrába a pestuje na nej poľnohospodárske plodiny, ohraničená medzou, poľnou cestou, chodníkom a pod.

podľa S. 469. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

v teréne nezreteľná a neoznačená, ale na mape vyznačená čiara, ktorá symbolicky rozdeľuje pozemok plošne na ideálne polovice

Historický pojem.

Podľa termínu č. 62 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

geometrický obraz pozemku rozdeleného poliacou hranicou

1. Ideálne plošné polovice poliacej parcely patria do dvoch susedných obcí alebo do dvoch susedných katastrálnych území.
2. Historický pojem.

Podľa termínu č. 79 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

tematická mapa zobrazujúca politické rozdelenie územia

Bod 3.2.84 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súbor všetkých pozemkov ležiacich na území obce ohraničenej jej správnou hranicou

Pojem politická obec sa používal pri zakladaní jednotnej evidencie pôdy.

Termín č. 34 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

atlas skladajúci sa z politických máp, t. j. z máp politického stavu, politického vývoja, politického členenia a pod.

Bod 3.2.85 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

nevhodné; historický synonymný termín na označenie pojmu čiastkový mapový list

Čiastkový mapový list (pollist) mohol vzniknúť horizontálnym alebo vertikálnym rozdelením úplného mapového listu.

podľa Termínu č. 101 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností s druhom pozemku orná pôda, chmeľnica, vinica, ovocný sad, záhrada a trvalý trávny porast

Bod 1.1.2.1.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

organizácia alebo občan obhospodarujúci väčšiu výmeru poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy, ako určoval príslušný predpis

Pojem poľnohospodársky závod súvisel s evidenciou nehnuteľností.

Podľa termínu č. 12 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

nevhodné, použi termín meračský náčrt

Historický termín.

podľa Termínu č. 715 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

mapový list vyhotovený v teréne metódou meračského stola

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

podľa Termínu č. 948 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

číselný alebo iný opis umiestnenia objektu v priestore

Súradnice určujúce polohu objektu na povrchu Zeme, na geoide, na elipsoide alebo na zobrazovacej ploche.

Bod 3.4.55 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa National Geodetic Survey (USA). 1987: Geodetic Glossary; Termínu č. 224 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

číselné a (alebo) grafické vyjadrenie objektov a javov prešetrovania a merania na mape ukazujúce ich polohu, rozmer a tvar bez závislosti od georeliéfu

Polohopis predstavuje súbor zobrazených bodov, čiar a mapových znakov na mape.

podľa Bodu 3.5.24 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bodu 3.2.86 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

mapovanie polohopisného obsahu mapy

Bod 3.1.37 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 20 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meranie bodov polohopisu

Termín č. 468 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

zväčšená kresba niektorých podrobností na meračskom náčrte

podľa Termínu č. 465 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meračský náčrt s údajmi polohového zamerania predmetov merania

Bod 3.6.21 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

charakteristická čiara (priamka) v pôdoryse stavby definujúca jej polohu v priestore

1. Čiara (priamka) definovaná čelnou alebo dlhšou obvodovou stranou pôdorysu prvého nadzemného podlažia stavby s priestorovou skladbou slúžiaca na vytýčenie priestorovej polohy stavby. Pri stavbách projektovaných v existujúcej zástavbe obvykle totožná s uličnou čiarou alebo čiarou definovanou stavebným úradom na umiestnenie stavieb v danej lokalite (v ulici).
2. V minulosti na označenie tohto pojmu sa používal termín hlavná polohová čiara.

Bod 12.14.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

pozri dokument "Termíny so vzorcami"

STN 01 3410: 1990 Mapy veľkých mierok.

geodetické pripojenie meračských bodov na body polohového bodového poľa

Bod 6.8 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

lokalizovanie nehnuteľnosti v geodetickom referenčnom systéme na určovanie polohy

Bod 3.1.38 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

časť pevniny obklopená vodou, ale jednou časťou súvisiaca so zvyšnou pevninou alebo s ostrovom

Termín č. 239, s. 82. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s

nevhodné, použi termín doplnková vrstevnica

podľa Termínu č. 870 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

rovinná krivka tvorená množinou bodov na referenčnej ploche (elipsoid, guľa) s rovnakou zemepisnou dĺžkou

Poludníky a rovnobežky tvoria zemepisnú sieť.

nultý poludník prechádzajúci mysom Ochilla na západnom pobreží ostrova Ferro, ku ktorému boli v minulosti vztiahnuté zemepisné dĺžky

1. Poludník Ferro je približne 17° 39’ 51’’ západne od poludníka Greenwich.
2. Ostrov Ferro je najzápadnejší z Kanárskych ostrovov.

podľa Termínu č. 87, s. 36. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

<v topológii> povrch definovaný jednou vonkajšou hranicou a žiadnou alebo viacerými vnútornými hranicami

Bod 3.4.56 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

meračská sieť tvorená polygónovými ťahmi

Bod 6.20 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

spojnica dvoch susedných bodov toho istého polygónového ťahu

Bod 6.21 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

vrcholový bod polygónového ťahu

podľa Bodu 6.22 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040; Termínu č. 180 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meračská sieť v tvare priestorovej lomenej čiary, tvorená meračskými (vrcholovými) bodmi za účelom určenia ich polohy v priestore

1. Podľa tvaru a spôsobu pripojenia polygónového ťahu na geodetické body v jeho okolí, môže byť polygónový ťah uzavretý, votknutý, voľný, jednostranne alebo obojstranne orientovaný, jednostranne alebo obojstranne orientovaný a pripojený. Ak má trojica polygónových ťahov jeden spoločný koncový bod označuje sa ako uzlový polygónový ťah a spoločný bod ako uzlový bod.
2. Pri meraní polygónového ťahu sa určia hodnoty šikmých dĺžok a zvislých uhlov medzi susednými bodmi, a hodnoty vodorovných vrcholových uhlov.

podľa Bodu 6.17 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

nesprávne použitý termín; pozri termín vrcholový uhol polygónového ťahu

podľa Termínu č. 349 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

nekótovaná vrstevnica medzi základnými aj doplnkovými vrstevnicami používaná na výstižnejšie vyjadrenie niektorých foriem reliéfu zemského povrchu

podľa Terminologického slovníka geodézie, kartografie a katastra, 1. vydanie. Vydal Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a Český úřad zeměměřický a katastrální, 1998.

dokumentácia, do ktorej sa zapisujú tie zmeny, ktoré nemajú náležitosti obsahu katastra, nedokončené zmeny a dočasné zmeny

Pomocné záznamy tvoria súčasť súboru popisných informácií.

Bod 3.2.39 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pruh priľahlých pozemkov alebo častí pozemkov k diaľnici, ceste a miestnej komunikácii slúžiaci na ich spravovanie, ktorý je v správe správcu komunikácie

Pruhy priľahlých pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve (užívaní) iných právnických osôb alebo fyzických osôb, môžu sa získavať na účel pomocného cestného pozemku dohodou s vlastníkmi (užívateľmi) týchto pozemkov, prípadne vyvlastnením. Šírku týchto pruhov určí v medziach vykonávacích predpisov príslušný cestný správny orgán.

§ 11 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

bod meračskej siete rozvinutej pri podrobnom meraní, prípadne lícovací bod, spravidla iba dočasne stabilizovaný, ktorý nie je súčasťou podrobného bodového poľa

Bod 6.11 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

meračský náčrt vyhotovený v nepriaznivom prostredí, ktorý je podkladom na vyhotovenie meračského náčrtu

Termín č. 717 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

otvor alebo puklina v krasovom teréne, do ktorého vniká povrchová tečúca voda a stráca sa v podzemných dutinách krasu

Ponor sa vyskytuje na povrchu krasových planín, kde odvádza vody občasných tokov do podzemia, i na dne dolín až priamo v koryte riek, kde odvádza vody do podzemia permanentne.

Sústava ponorov v Demänovskej doline.

podľa S. 472. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

uhlová odchýlka objektu od jeho pôvodnej polohy, pričom os otáčania je vo všeobecnej polohe

Bod 13.11 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

súbor geografických názvov, skratiek a alfanumerických označení v mapovom poli a rámových a mimorámových údajov

Bod 3.5.25 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bod 3.3.105 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

popis terénu a jeho charakteristika podľa jednotlivých stupňov obťažnosti mapovania stanovených pre príslušnú meraciu metódu

1. Popis zameriavaného územia bol súčasťou projektu mapovania.
2. Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

podľa Termínu č. 227 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

tabuľka určených rozmerov a určenej štruktúry umiestnená v pravom dolnom rohu grafickej dokumentácie (výkresu, geometrického plánu a pod.) nesúca informáciu o dokumentácii, jej zhotoviteľoch a spôsobe jej kontroly

Údaje uvádzané v popisovom poli sa riadia typom grafického dokumentu a predpismi upravujúcimi náležitosti dokumentu (napr. STN 01 3402, vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov); popisové pole tvorí povinnú súčasť dokumentácie.

podľa Bodu 3.2.40 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<v rezorte geodézie kartografie a katastra> interný normatívny akt organizačného a riadiaceho charakteru, ktorý komplexne upravuje ucelenú oblasť základných vzťahov a činností geodézie, kartografie a katastra SR alebo určitý proces rokovania poradných orgánov Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len „úrad“) a komisií úradu

1. Poriadok je záväzný pre všetkých zamestnancov úradu alebo pre členov poradných orgánov, ak sa týka len ich alebo členov komisií úradu.
2. Vo forme poriadku sa vydáva: organizačný poriadok, pracovný a služobný poriadok, podpisový poriadok, registratúrny poriadok a rokovací poriadok poradných orgánov predsedu a komisií úradu.

Čl. 6 Smernice Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o príprave, zverejňovaní a evidencii interných normatívnych aktov, bez čísla, s účinnosťou od 1. decembra 2011.

zisťovanie zhody alebo rozdielnosti polohopisu, výškopisu, popisu mapy, pripadne ďalšieho tematického obsahu na spoločnej vnútornej rámovej čiare susedných mapových listov

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

Termín č. 922 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

dokument v tvare tabuľky vyhotovovaný po prečíslovaní parciel v katastrálnom území obsahujúci v postupnom poradí parcelné čísla a umožňujúci identifikovať vzájomný vzťah pôvodného a nového parcelného čísla

Porovnávacie zostavenie parcelných čísel má dve časti: porovnávacie zostavenie podľa pôvodných parcelných čísel a porovnávacie zostavenie podľa nových parcelných čísel.

Bod 3.2.41 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

rozdiel medzi skutočným tiažovým poľom a normálnym tiažovým poľom, charakterizujú ho poruchový potenciál, porucha tiažového zrýchlenia (tiažová porucha), anomália tiažového zrýchlenia, výška geoidu/kvázigeoidu nad elipsoidom a zložky zvislicovej odchýlky

Bod 8.20 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

spracovanie údajov po ukončení merania

Následné spracovanie fázových a kódových meraní GNSS špecializovaným softvérom.

priestorová zmena polohy stavebného objektu alebo jeho časti oproti polohe v základnej alebo v predchádzajúcej etape merania

Bod 13.9 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

klad mapových listov posunutý rovnobežne s kladom mapových listov mapového diela o stanovenú časť rozmerov mapového listu

Posunutý klad mapových listov sa volí výnimočne pre niektoré mapové listy mapového diela.

Bod 3.6.22 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

menší prirodzený vodný tok na zemskom povrchu s menšou plochou povodia, dĺžkou koryta a s menšími prietokmi

Rozdiely medzi riekou a potokom nie sú definované jednoznačne.

S. 474. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

osoba alebo inštitúcia (organizácia), ktorá využíva mapu

Bod 3.2.87 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

registrovaný používateľ, ktorý má prístup k službám SKPOS prostredníctvom prideleného prihlasovacieho mena a hesla

územie, z ktorého všetka povrchová voda odteká do jednej hlavnej rieky

1. Povodie je oddelené od susedných povodí rozvodnicou, ktorá prebieha cez chrbty pohorí a iné vyvýšeniny povrchu.
2. Povodie má názov podľa svojho hlavného, obyčajne najväčšieho toku a skladá sa z menších povodí svojich prítokov, ktoré sú povodiami nižšieho rádu.

podľa S. 475. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

originálna mapa vyhotovená ako výsledok priameho prešetrovania a podrobného merania, fotogrametrického vyhodnotenia alebo iným tvorivým spôsobom

Bod 3.5.26 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bod 3.2.88 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

dĺžkový údaj nameraný priamo v teréne

Historický pojem.

podľa Termínu č. 447 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977

katastrálne mapovanie v katastrálnom území, v ktorom nebol založený historický pozemkový kataster

Do začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa táto činnosť označovala aj termínom pôvodné meranie.

Bod 3.1.42 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 34 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pozemok alebo jeho časť alebo spoluvlastnícky podiel k pozemku, s ktorým vstupuje vlastník do konania o pozemkových úpravách, nachádzajúci sa v obvode pozemkových úprav

Bod 3.3.18 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 6 ods. 2 zák. SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

<v topológii> dvojrozmerné geometrické primitívum, ktoré lokálne reprezentuje súvislý obraz časti roviny

Hranica povrchu je množina orientovaných uzavretých kriviek, ktoré vymedzujú hranice povrchu.

podľa Bodu 3.4.57 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

ekvipotenciálna plocha (plocha s konštantným tiažovým potenciálom), ktorá v zmysle kvadratickej normy najlepšie vystihuje strednú hladinu oceánov a morí

plocha, ktorá vznikne vztiahnutím výškovej anomálie k referenčnému ekvipotenciálnemu elipsoidu

značka meračského bodu osadená nad úrovňou alebo v úrovni terénu

podľa Bodu 5.3 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.; Termínu č. 199 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

vnútrozemská voda okrem podzemnej vody, brakická voda a pobrežná voda

Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom.

§ 3 Zákona č. 364/ 2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

zložka vodorovného posunu v smere dlhšej obvodovej strany stavebného objektu

Bod 13.9.4 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

profil vedený v pozdĺžnom smere (v smere prevládajúceho rozmeru objektu); pri líniových stavbách je pozdĺžny profil vedený ich pozdĺžnou osou

Bod 11.22.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

súčasť katastrálneho operátu obsahujúca zdroj niekdajších údajov o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkoch a o právach k nehnuteľnostiam

Pozemková kniha je dokumentom s trvalou dokumentárnou hodnotou.

podľa Bodu 3.2.42 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súčasť meračského operátu evidencie nehnuteľností ako polohopisná mapa veľkej mierky zobrazujúca nehnuteľnosti

1. Pojem pozemková mapa evidencie nehnuteľností súvisel s evidenciou nehnuteľností.
2. Pozemková mapa evidencie nehnuteľností bola aktualizovaná v súlade so skutočným a právnym stavom v teréne.

podľa Termínu č. 289 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

zmena, podľa ktorej štát zákonnými opatreniami uskutočňoval úpravu vlastníckych vzťahov k pôde

Bod 3.1.39 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

zistenie vlastníckych a užívacích práv a iných súvisiacich vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov

1. Nové rozdelenie pozemkov zahŕňa ich scelenie, oddelenie alebo iné úpravy spojené s technickými, biologickými, ekologickými, ekonomickými a právnymi opatreniami súvisiacimi s novým usporiadaním.
2. Pozemkové úpravy sa aplikujú od 19.8.1991.
3. Priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v rámci pozemkových úprav sa vykonáva aj v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability.

podľa Bodu 3.3.16 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

mapa tvoriaca súčasť pozemkovej knihy (zvyčajne odtlačok katastrálnej mapy)

Pojem pozemkovoknižná mapa súvisel s operátom pozemkovej knihy.

Bod 3.2.43 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 292 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.; https://www.slovnikcuzk.eu/.

časť operátu bývalého pozemkového katastra, ktorá obsahovala údaje o vlastníkoch a právach k pozemkom, používaná na evidenciu od roka 1881 do mája 1964

1. Pozemkovoknižná vložka plnila obdobnú funkciu ako v súčasnosti list vlastníctva.
2. Pozemkovoknižná vložka pozostávala podobne ako terajšie listy vlastníctva z troch častí: A – majetková podstata, B – list vlastníctva (zoznam vlastníkov), C – ťarchy a bola spravovaná v pozemkovej knihe.
3. Zápisy do pozemkovoknižných vložiek na časovej osi boli vykonávané s diferencovanou komplexnosťou a diferencovanou disciplínou; v období rokov 1951 až 1964 sa zápisy do pozemkovoknižných vložiek vykonávali na požiadanie; po roku 1964 sa prestali vykonávať zápisy do pozemkovoknižných vložiek okrem uzatvárania pozemkovoknižných vložiek na základe listín, ktoré boli predmetom zápisu do evidencie nehnuteľností (výpisy z pozemkovoknižných vložiek sa vydávali kontinuálne ďalej).

súčasť písomného operátu pozemkového katastra obsahujúca súpis všetkých parciel jedného vlastníka (držiteľa) alebo spoluvlastníkov (spoludržiteľov) v jednom katastrálnom území

Pojem pozemkový hárok súvisel s pozemkovým katastrom.

podľa Termínu č. 275 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978; Zákona č. 177/1927 Sb. z. a n. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon).

geometrické zobrazenie, súpis a popis všetkých pozemkov v štáte podľa katastrálneho zákona č. 177/1927 Sb. z. a n.

podľa Bodu 3.1.40 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Termínu č. 144 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978; Zákona č. 177/1927 Sb. z. a n. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon).

dopravný útvar/objekt primárne určený najmä na pohyb nekoľajových motoristických dopravných prostriedkov a sekundárne aj cyklistov a chodcov

1. Pozemná komunikácia je tvorená cestným telesom a súčasťami pozemnej komunikácie.
2. Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie.
3. Súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie sú zariadenia na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta, najmä stavby, portály, brány, stožiare, technológie určené na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta.

§ 1 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

jedna z dvoch podmnožín pojmu stavba (spolu s inžinierskou stavbou) zahŕňajúca priestorovo sústredené a zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí

1. Pozemná stavba nemusí mať steny, ale musí mať strechu.
2. Pozemné stavby sa členia podľa účelu na bytové budovy a nebytové budovy.

§ 43a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (31.12.2014); STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009, heslo 1.1.2.3.1.

prístroj na meranie tiažového zrýchlenia, ktorý je pri meraní v statickom kontakte s fyzickým povrchom Zeme

podľa Bodu 10.2.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, vlastníckou hranicou, hranicou správy majetku štátu, hranicou správy majetku obce, hranicou správy majetku vyššieho územného celku, hranicou druhu pozemku, hranicou spôsobu využívania pozemku, alebo rozhraním spôsobu aktualizácie vektorových katastrálnych máp

Bod 3.1.41 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

úkon katastrálnej autority určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosť alebo na osobu

Poznámka práva do katastra nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práva k nehnuteľnosti.

Bod 3.4.30 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

bod na objekte alebo jeho časti, ktorý slúži na určovanie posunov alebo pretvorení objektu

Bod 13.5 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

časť meračského operátu evidencie nehnuteľností v podobe kópie pozemkovej mapy evidencie nehnuteľností upravenej na geodetické práce v teréne a na informovanie verejnosti

1. Pojem pracovná mapa evidencie nehnuteľností súvisel s evidenciou nehnuteľností.
2. Pracovná mapa evidencie nehnuteľností bola aktualizovaná v súlade s pozemkovou mapou evidencie nehnuteľností.

Bod 3.2.45 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 291 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

medzinárodná organizácia usilujúca sa o podporu spravovania nehnuteľností prostredníctvom garancií vecných práv k nehnuteľnostiam, tvorby trhu s nehnuteľnosťami v transformujúcich sa krajinách a modernizácie systémov registrácie nehnuteľností v rozvojových krajinách

1. WPLA je skratkou anglického názvu Working Party on Land Administration.
2. WPLA je súčasťou Európskej hospodárskej komisie pri Organizácii Spojených národov.

Bod 3.1.43 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

etalón overený porovnaním s etalónom vyššej triedy presnosti a určený na overovanie bežných meradiel nižšej triedy presnosti

Bod 10.13 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

<v GIS> automatizácia podnikového procesu, ako celku alebo jeho časti, počas ktorého sa dokumenty, informácie alebo úlohy prenášajú od jedného účastníka k druhému za účelom ich spracovania podľa súboru procesných pravidiel

Bod 3.4.58 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

starší názov nižšej geodézie

Historický pojem.

podľa Termínu č. 11 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie Geodetická základy, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

prirodzený, najčastejšie hustý a starý les nedotknutý antropogénnymi zásahmi s bohatou vegetáciou, obvykle ťažko prestupný, vyznačujúci sa pôvodnými rastlinnými spoločenstvami

V strednej Európe sa prales v svojej čistej podobe už nevyskytuje. Dnes je na Slovensku niekoľko lesov chránených štátom s označením prales; sú to lesy, ktoré človek kedysi obhospodaroval, ale už dlho v nich neťaží, ani do nich iným spôsobom nezasahuje.

Tropický (dažďový) prales, na Slovensku: Dobročský prales, prales pri Nižnom Komárniku a i.

podľa S. 483. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7; Termínu č. 543, s. 170. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

prírodný sústredený výtok podzemnej vody na povrch

S. 483. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

prírodný plošný výron podzemnej vody na povrch

S. 483. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

ortofotomapa, ktorej celý obsah je exaktne ortogonálne zobrazený do referenčnej roviny a neobsahuje chyby zapríčinené prevýšením objektov nad terénom a zákrytom terénu v dôsledku nedostatočného prekrytu snímok

Bod 3.2.89 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

špecifikácia podrobnej kategorizácie vzťahu vlastníka nehnuteľnosti a iného oprávneného z práva k nehnuteľnosti k vecnému právu k nehnuteľnosti

Kód 1: Oprávnená držba pozemku, kód 2: Nájom pozemku.

podľa Bodu 3.2.46 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Prílohy č. 4 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

vrcholový uhol polohového polygónového ťahu ležiaci po pravej strane vzhľadom na smer, ktorým postupuje výpočet ťahu

podľa Termínu č. 345 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1.vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pravouhlé súradnice určujúce polohu bodu v priestore

pravouhlé súradnice určujúce polohu bodu v rovine

podľa Bodu 6.26 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

súbor hodnôt meraných v smere osí pravouhlej pravotočivej súradnicovej sústavy, ktoré vyjadrujú polohu bodu vzhľadom na počiatok sústavy

1. Každá z meraných hodnôt vyjadruje vzdialenosť päty kolmice konštruovanej z bodu na príslušnú os sústavy od jej počiatku súradnicovej sústavy.
2. Na určenie polohy bodu v priestore sú potrebné tri hodnoty (napr. x, y, z). Na určenie polohy bodu v rovine postačujú dve hodnoty (napr. x, y).

vytyčovacia sieť tvorená sústavou pravouholníkov so zvolenými dĺžkami strán

Bod 12.11 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

stanovisko na vhodne zvolenom bode, dočasne stabilizovanom alebo nestabilizovanom, zriadenom len na okamžitú potrebu merania alebo vytyčovania

Poloha prechodného stanoviska sa určí metódou pretínania nazad obvykle doplnenou o meranie dĺžok na okolité body geodetickej alebo meračskej siete.

podľa Bodu 12.17 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

krivka s premenlivou krivosťou slúžiaca na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti prejazdu oblúkom

1. Podľa druhu líniovej stavby sa ako prechodnica využíva klotoida (cestné stavby), kubická parabola (železnice) a lemniskáta (vodné toky a kanály).
2. Ak sa prechodnicový oblúk vkladá medzi priamy úsek a kružnicový oblúk o polomere r, volí sa prechodnica tak, aby sa jej krivosť menila od k = 0 po k = 1/r.

nahradenie doterajšieho označenia parciel parcelnými číslami iným číslovaním bez použitia zlomkových parcelných čísel výlučne iba kmeňovými parcelnými číslami

Prečíslovanie parciel sa aplikuje vtedy, ak v dôsledku početných zmien v polohopisnej zložke katastrálnej mapy značné množstvo parciel so svojimi parcelnými číslami zaniklo a naopak vzniklo značné množstvo nových parciel, ktoré boli označené zlomkovým parcelným číslom, čím sa stratila výhoda systematického postupného očíslovania parciel kmeňovými parcelnými číslami, najmä prehľadnosť očíslovania ako produkt pôvodného katastrálneho mapovania.

Bod 3.4.32 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

právny inštitút, ktorého podstatou je právo podielového spoluvlastníka na prednostné odkúpenie spoluvlastníckeho podielu iného spoluvlastníka

Bod 3.2.47 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vybraný prvok a vlastnosť v súlade s účelom podrobného merania

Bod 3.5.27 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vybraný prvok a jeho vlastnosti, o ktorých sa pri miestnom prešetrovaní zisťujú požadované údaje

Predmet prešetrovania je stanovený príslušným technickým predpisom alebo normou.

Bod 3.5.28 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 231 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

reálny priestor nachádzajúci sa pred projekčným centrom, resp. mimo obrazového priestoru

zápis číselných údajov na zobrazenie polohopisného obsahu mapy na automatickom kresliacom zariadení a na výpočet výmer na počítači

Historický pojem, súčasť staršej technológie mapovania.

podľa Bod 3.5.29 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Termínu č. 735 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

vyznačenie zmien a chýb na nátlačku mapy alebo priesvitke

Bod 8.2.13 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

mapa pochádzajúca z obdobia, keď ešte nejestvovali písomné pamiatky

Bod 3.2.90 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

sústava vnútorných rámových čiar udávajúca vzájomnú polohu a označenie jednotlivých mapových listov mapového diela vykreslená zvyčajne v menšej mierke ako mapové dielo

Termín č. 102 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

grafické znázornenie rozmerov, umiestnenia a označenia jednotlivých meračských náčrtov v mapovanom priestore s vyznačením kladu mapových listov

https://www.slovnikcuzk.eu/.

sumarizačný výkaz, v ktorom sú sumarizované podľa evidenčných listov výmery poľnohospodárskej a nepoľnohospodárskej pôdy podľa jednotlivých druhov pozemkov a ďalej počet parciel, počet budov a iných stavieb označených súpisným alebo evidenčným číslom

Pojem prehľad úhrnných údajov evidenčných listov súvisel s evidenciou nehnuteľností.

podľa Termínu č. 250 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978; ČSN 73 0403

výkres znázorňujúci prehľadne polohu a tvar vytyčovacej siete, čísla bodov vytyčovacej siete, spôsob ich stabilizácie a ďalšie údaje o nich

Bod 11.33 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

súčasť súboru geodetických informácií, ktorá obsahuje prehľad lokalizácie a ďalších vybraných údajov o jednotlivých záznamoch podrobného merania zmien

Bod 3.2.48 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

mapa vyhovujúcej malej mierky poskytujúca prehľad stanovených prvkov svojho obsahu v danom území

Bod 3.2.91 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 87 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

prehľadné grafické zobrazenie daného bodového poľa a spôsobu jeho doplnenia v území, ktoré je predmetom merania

Bod 10.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

náčrt priebehu hraníc správnych celkov alebo hraníc katastrálnych území

Historický pojem, súčasť staršej technológie mapovania.

podľa Termínu č. 718 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

terén bez porastu, bez zástavby a tvarovo jednoduchý

Termín č. 575 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

snímka prekreslená do požadovanej mierky s odstránením geometrických skreslení spôsobených distorziou objektívu, sklonom osi záberu a prevýšením terénu, resp. objektu

1. Snímka prekreslená vcelku v jednom kroku sa nazýva fotoplán.
2. Snímka prekreslená po častiach sa nazýva ortosnímka.

podľa Bodu 1.3.4 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040; Bodu 13.3.2 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

proces tvorby prekreslenej meračskej snímky optickými alebo analytickými metódami

STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009, heslo 5.16.

zobrazenie toho istého územia na dvoch a viacerých snímkach vyhotovených z rôznych stanovísk meračskej kamery

Prekryt leteckých meračských snímok v smere letu sa nazýva pozdĺžny prekryt a prekryt kolmo na smer letu sa nazýva priečny prekryt.

STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009, heslo 1.3.8.1.

mierka, ktorá sa od centra k okrajom kontinuálne mení podľa zvoleného pravidla

Bod 3.2.92 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

zákres a zápis prešetrených a zameraných zmien do operátu evidencie nehnuteľností

Pojem premietanie zmien súvisel s evidenciou nehnuteľností.

podľa Termínu č. 205 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

premiestňovanie dát medzi systémami

podľa Bodu 3.5.45 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

uzavretá znížená časť terénu vzniknutá pôsobením prírodných síl alebo ľudskou činnosťou

Termín č. 610 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

tvorba novej mapy využitím operátov skôr vyhotovených máp (pôvodnej mapy alebo aktualizovanej mapy alebo odvodenej mapy)

Obsah prepracúvanej mapy sa zobrazí z dokumentovaných meračských údajov alebo zo súradníc vyrátaných alebo získaných kartometrickou digitalizáciou, prípadne sa obsah pôvodnej mapy preberie grafickou transformáciou.

Bod 3.5.30 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bod 3.3.106 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

územie so stepným rastlinným spoločenstvom vo vnútrozemí Severnej Ameriky

Termín č. 545, s. 171. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

technológia veľmi presnej ťahovej nivelácie, pri ktorej sa nivelačný ťah rozdelí na úseky dlhé asi 20 km a susedné úseky sa merajú tak, aby medzi meraním jedného a druhého úseku bol časový odstup niekoľkých týždňov alebo mesiacov; cieľom je zmiernenie rušivých vplyvov slapov zemskej kôry na výsledky nivelácie

náčrt, do ktorého sa pri pochôdzke v teréne zaznačujú predmety prešetrovania, predmety merania a údaje viažuce sa k nim

Prešetrovací náčrt je vyhotovený buď v mierke, alebo voľnou rukou.

Bod 3.6.23 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

získanie informácií o priestorovej polohe, o tvare a spôsobe uloženia podzemného vedenia a ich vybraných technických parametrov, zvyčajne u správcov, pripadne zriaďovateľov týchto vedení

Bod 11.30 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

katastrálne konanie s cieľom opravy údajov katastra

Prešetrovanie údajov katastra zabezpečuje zosúlaďovanie právneho stavu a skutočného stavu.

podľa Bodu 3.4.33 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

kontrola kvality a úplnosti kresby (rytiny)

Termín č. 926 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

geometrická nivelácia zo stredu s technológiou merania a kritériami presnosti voľnejšími ako pri veľmi presnej nivelácii, určená na presné práce v inžinierskej geodézii, pri ktorej je nutné využívať nivelačné prístroje s jednotkovou kilometrovou chybou s₀ max. 1 mm/km a nivelačné laty so stupnicou na invarovom páse a uvažovať opravu z dĺžky latového metra

1. Technológia merania presnej nivelácie rovnako ako pri veľmi presnej nivelácii predpisuje napr. párny počet zostáv v oddiele, zámery minimálne 0,5 m nad terénom, ale oproti veľmi presnej nivelácii povoľuje napr. maximálne dĺžky zámer až do 50 m, alebo vykonávanie merania tam a späť v ten istý deň a inú dennú dobu.
2. Presná nivelácia je charakterizovaná presnosťou meraných prevýšení s jednotkovou strednou chybou meraného prevýšenia v jednej zostave 0,1 mm.
3. V minulosti bolo možné presnú niveláciu použiť pri určovaní prevýšení v nižších rádoch bývalej Štátnej nivelačnej siete III. a IV. rádu.

polygonometria, pri ktorej sa merajú vrcholové uhly a dĺžky strán v polygónových ťahoch s vysokou presnosťou

Presná polygonometria môže nahradiť trianguláciu alebo trilateráciu.

Bod 6.20 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

presné údaje o polohách a korekciách hodín družíc GNSS získané spracovaním meraní celosvetovej siete monitorovacích staníc v rámci medzinárodnej spolupráce

Sú prístupné cez internet s určitým časovým odstupom po meraní (niekoľko dní až týždňov).

Bod 6.55 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

blízkosť hodnôt získaných alebo odvodených z pozorovaní vo vzťahu ku skutočným alebo pravdepodobným hodnotám

Presnosť sa obvykle vyjadruje ako štatistická hodnota vychádzajúca z množiny opakovaných meraní.

Štandardná odchýlka.

Podľa bodu 15.18 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

kvalitatívna charakteristika mapovania, ktorá je funkciou číselnej presnosti bodového poľa, číselnej presnosti podrobného merania a grafickej presnosti zobrazovania

Presnosť mapovania sa posudzuje podľa hodnôt stredných chýb alebo krajných odchýlok stanovených príslušnými predpismi.

podľa Bodu 3.1.44 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

polohová a výšková vernosť grafického vyjadrenia objektov a javov na mape v porovnaní s realitou

Presnosť mapy závisí od zvoleného kartografického zobrazenia, spôsobu mapovania, mierky mapy, grafického a polygrafického spracovania mapy. Je stanovená príslušnými predpismi.

Bod 3.5.31 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bod 3.2.93 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pozri termín grafická presnosť

podľa Termínu č. 925 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

bod na nivelačnej podložke alebo na nivelačnom kline, na ktorom je postavená nivelačná lata pri meraní nivelačného ťahu

podľa Termínu č. 269 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; Termínu č. 199 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

určenie polohy bodu z meraných smerov, uhlov alebo dĺžok, alebo aj graficky z pretínajúcich sa smerov vyrysovaných na orientovanom meračskom stole

Podľa charakteru použitých meraných prvkov rozoznávame pretínanie zo smerov, z uhlov (napred, nazad), z dĺžok (trilaterácia), alebo kombinované a grafické.

podľa Bodu 7.16 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

smerové pretínanie s využitím iba smerov alebo uhlov meraných z daných bodov na určovaný bod

podľa Bodu 7.16.1.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

smerové pretínanie s využitím iba smerov alebo uhlov meraných z určovaného bodu na dané body

podľa Bodu 7.16.1.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

pretínanie napred s využitím len dĺžok meraných medzi bodmi

podľa Bodu 7.16.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

pretínanie s využitím smerov alebo uhlov a meraných dĺžok

podľa Bodu 7.16.3 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

zmena tvaru stavebného objektu alebo jeho časti oproti tvaru v základnej alebo v predchádzajúcej etape (epoche) merania

podľa Bodu 13.10 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

vykonávanie činností smerujúcich ku zhromažďovaniu (zberu) informácií, ich vstupnému spracovaniu, ukladaniu informácií do údajovej základne, spracovanie informácií pre vnútorné potreby systému alebo pre poskytovanie informačnej služby

Prevádzkovanie zahŕňa všetky alebo len niektoré z uvedených činností uvedených v definícii termínu.

§ 5 Zákona č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje spracovanie informácií alebo poskytovanie informačných služieb a vystupuje voči ostatným fyzickým osobám alebo právnickým osobám ako nositeľ práv a povinností spojených s prevádzkovaním informačného systému

Za prevádzkovateľov sa nepovažujú
a) fyzické osoby, ktoré v rámci svojho pracovného alebo obdobného pomeru prichádzajú do styku s informáciami, s ktorými nakladá príslušný informačný systém,
b) právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti pri prevádzkovaní informačného systému na základe zmluvy uzavretej s prevádzkovateľom.

§ 11 Zákona č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

rozdiel výšok dvoch bodov

Termín č. 557 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

prevýšenie (p) medzi vnútorným a vonkajším koľajnicovým pásom v oblúku u železníc, ktorým sa docieli priečny sklon čiastočne eliminujúci pôsobenie odstredivých síl pri prejazde oblúka

1. Veľkosť prevýšenia sa určí podľa návrhovej rýchlosti a polomeru kružnice.
Hodnota prevýšenia vonkajšieho koľajnicového pásu je v kružnicovom oblúku konštantná, v prechodnici rastie od 0 po p.

<pre GIS> poloha opísaná súradnicami v referenčnom súradnicovom systéme

Bod 3.5.46 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

meranie dĺžky porovnávaním so známou dĺžkou meradla

Meranie dĺžky pásmom alebo invarovými drôtmi.

podľa Termínu č. 433 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

nevhodné; historický synonymný termín pre pojem pôvodná mapa

podľa Termínu č. 88 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

polygónový ťah, ktorého vrcholové uhly sú blízke 180° (200 gon)

podľa Termínu č. 333 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

poloha objektu v priestore určená približnými súradnicami

podľa Termínu č. 225 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

nevhodné, použi termín pomocná vrstevnica

podľa Termínu č. 872 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

orientačný bod, zaisťovací bod, prípadne iný stabilizovaný bod zriadený v okolí geodetického bodu, ktorý má k nemu meračský vzťah

Historický termín.

podľa Bodu 4.21 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009; Termínu č. 133 a 147 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

zložka vodorovného posunu v smere kolmom na dlhšiu obvodovú stranu stavebného objektu

Bod 13.9.5 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

profil vedený obvykle v smere kolmom na prevládajúci rozmer objektu; pri líniových stavbách sa často využívajú priečne profily vedené v inom (definovanom) smere vzhľadom na ich pozdĺžnu os

Bod 11.22.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

úzky pruh vodnej plochy medzi dvoma výbežkami pevniny

Termín č. 427, s. 139. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

zúžený úsek doliny vodného toku, kde vodný tok prerezáva terén cez odolné horniny

Prielom Dunajca, Strečniansky prielom na Váhu, Žilinský prielom na Váhu, prielom Dunaja cez Malé Karpaty v Devínskej bráne.

podľa S. 491. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

meranie priemyselných objektov metódami blízkej fotogrametrie

podľa Bodu 11.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

veľmi hlboká podzemná dutina s prevládajúcim hĺbkovým rozmerom nad šírkou a so skalnatými, zráznymi, takmer až zvislými stenami

Na Slovensku je známa Brázda na Silickej planine (hĺbka 180 m), Čertova priepasť (110 m), Zvonica (103 m).

podľa S. 491. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

umelá vodná cesta mimo koryta vodného toku, najčastejšie s neprúdiacou vodou, spájajúca dva vodné toky medzi sebou alebo vodný tok s morom alebo i dve moria navzájom

Termín č. 428, s. 139. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

výrazná zníženina v horskom chrbte alebo hrebeni, dosahujúca až úroveň dna doliny

1. Priesmyk je miesto, kde je najľahší prístup z jedného povodia do druhého.
2. Diferenciačný príznak medzi priesmykom a sedlom je v intenzite zníženiny.
3. Priesmyky mali významnú úlohu už v staroveku pre vzájomný styk jednotlivých kultúr a národov; sú to jediné miesta, ktoré dovoľujú cestnú dopravu cez veľhory.

Laborecký priesmyk (Palota pri Medzilaborciach), Lupkovský priesmyk (Palota), Makovský priesmyk (Makov pri Čadci).

podľa S. 491. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

metóda podrobného merania, ktorou sa z daných bodov (stanovísk) určuje priestorová (trojrozmerná) poloha podrobných bodov meraním polárnych prvkov

V minulosti bol termín tachymetria synonymom termínu priestorová polárna metóda.

podľa Bodu 7.17.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

konceptuálna schéma priestorových (geometrických a topologických) aspektov dát

Bod 3.5.47 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

geodetická sieť, v ktorej je priestorová poloha bodov určená využitím globálnych navigačných satelitných systémov alebo priestorovej triangulácie

podľa Bodu 3.1.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

metóda určovania priestorovej polohy bodov meraním vodorovných smerov alebo uhlov, výškových alebo zenitových uhlov a najmenej jednej dĺžky medzi týmito bodmi

podľa Bodu 6.18.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

metóda určovania priestorovej polohy bodov meraním vodorovných smerov alebo uhlov, výškových alebo zenitových uhlov alebo dĺžok na daných bodoch prípadne aj na určovanom bode

podľa Bodu 6.16 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

objekt definovaný v priestorovej schéme

Bod 3.5.48 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<v topológii> funkcia alebo procedúra, ktorá má vo svojej doméne alebo rozsahu aspoň jeden priestorový parameter

Akákoľvek UML operácia s priestorovým objektom by sa klasifikovala ako priestorový operátor.

Bod 3.4.59 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

polygónový ťah, ktorého vrcholové body majú určené priestorové súradnice

podľa Termínu č. 334 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

časť priestoru vyplnená geografickou množinou dát

Berie sa do úvahy euklidovský priestor, ale aj časové rozpätie.

Bod 3.5.49 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<na účely zákona č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie> údaj o priestorovom objekte s priamym alebo nepriamym odkazom na jeho konkrétnu polohu alebo geografickú oblasť

podľa Bodu 3.4.60 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; zákona č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie.

kresba obsahu mapy na priesvitnej hmote obsahujúca vybraný prvok mapového obsahu

1. Historický pojem; súčasť starších mapovacích technológií výroby máp.
2. Priesvitka bola prílohou meračského originálu mapy.

Termín č. 127 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

priesvitný papier alebo fólia obsahujúca údaje umiestené mimo mapového poľa a mimo mapového rámu

Priesvitka mimorámových údajov je povinným prvkom dokumentácie výsledkov obnovy máp katastra v analógovej forme.

Bod 10.22 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

pozri termín priesmyk

podľa S. 491. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

zariadenie na príjem, meranie a spracovanie signálov družíc GNSS

Súčasťou prijímača globálneho systému určovania polohy sú anténa s predzosilňovačom, rádiofrekvenčná jednotka, moduly sledovania signálu, komunikačná a zobrazovacia jednotka, frekvenčný oscilátor a zdroj napätia.

Bod 10.16 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

<v rezorte geodézie, kartografie a katastra> interný normatívny akt, ktorým sa v ňom uvedeným subjektom ukladá najmä splnenie konkrétnej úlohy alebo vykonanie konkrétneho úkonu v určenej lehote

Príkazom predsedu možno uložiť tiež povinnosť určitým spôsobom konať, zdržať sa určitého konania alebo určité konanie zakázať.

Čl. 10 Smernice Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o príprave, zverejňovaní a evidencii interných normatívnych aktov, s účinnosťou od 1. decembra 2011.

mapa, ktorá vo väčšej mierke, než je mierka mapy, ku ktorej je prílohou, zobrazuje časť územia s hustým polohopisom alebo výškopisom

Bod 3.5.32 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

meračský náčrt obsahujúci podrobnosti, ktoré nebolo možné vyznačiť v meračskom náčrte daného územia

Bod 3.6.24 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

špecifikácia postupnosti činností, vrátane variantov, ktoré môže systém (alebo iná entita) vykonávať v interakcii s aktérmi systému

Bod 3.4.61 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

geodetický bod, na ktorý je pripojený meraný polygónový ťah alebo rajón

podľa Bodu 4.9 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009; Termínu č. 134 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

známy smer v osnove meraných smerov použitý na orientáciu /určenie/ určovacích smerov

Termín č. 244 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

1. meranie, ktorým sa nezávisle zmeraný celok pripája na geodetické body so známymi parametrami
2. súbor špeciálnych meračských prác, výsledkom ktorých je určenie vybraných parametrov (súradníc) bodov banského bodového poľa v podzemí

podľa Bodu 6.6 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

pripájacie a usmerňovacie meranie štvoruholníkom v tvare štíhleho lichobežníka, v ktorom je orientačná priamka v podzemí približne rovnobežná s prevažovanou úsečkou

Bod 11.26 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

pripájacie a usmerňovacie meranie, pri ktorom je teodolit v podzemí zaradený do spojnice závesov dvoch olovníc

Bod 11.27 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

pripájacie a usmerňovacie meranie jednou zvislou jamou s použitím dvojice olovníc a pripájacieho štvoruholníka vedúce k aplikácii Hansenovej úlohy

Bod 11.27.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

pripájacie a usmerňovacie meranie jednou zvislou jamou s použitím dvojice olovníc a pripájacieho trojuholníka

Pripájacie trojuholníky na povrchu aj v podzemí sa volia štíhle s vrcholovým ostrým uhlom maximálne 2°.

Bod 11.27.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

v minulosti nevhodne používané termíny pre krajnú odchýlku

podľa Termínu č. 306 a 307 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

výmery zvyškových plôch medzi obvodom uceleného súboru parciel a vpísaným uzatvoreným polygónovým ťahom, na ktorého strany je obvod súboru parciel zameraný

1. Výmery zvyškových plôch z vonkajšej strany polygónového ťahu sú prírastky (+) a z vnútornej strany polygónového ťahu sú úbytky (–).
2. Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

podľa Termínu č. 961 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

hranica obvodu stavby, hranica regulovaného vodného toku, vodnej nádrže, továrenského areálu, pozemnej komunikácie a pod.

Bod 3.1.45 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov

1. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku.
2. V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

§ 43 a 44 Zákona č. 364/ 2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

súčasť meračského operátu bývalého pozemkového katastra v podobe odtlačku katastrálnej mapy upraveného na prácu v teréne a aktualizovaného v súlade s katastrálnou mapou

1. Pojem príručná katastrálna mapa súvisel s operátom pozemkového katastra.
2. Starší termín pre príručnú katastrálnu mapu bol indikačná skica.

podľa Termínu č. 293 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978; Zákona č. 177/1927 Sb. z. a n. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon).

mapa neveľkého formátu (napr. 400 mm × 600 mm), ktorý je výhodný pri praktickom používaní

Orientačná mapa mesta, turistická mapa, automapa.

Bod 3.2.94 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

atlas malého formátu (napr. 200 mm x 300 mm) zobrazujúci základné informácie o určitom území alebo tematike

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

Bod 10.3 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

pôdorysné rozšírenie stavby pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednoty stavby

podľa zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

dohodnutý alfanumerický text signalizujúci úspešné dokončenie údajového stotožnenia listu vlastníctva

Príznak stotožnenia má v každej časti A, B a C originálu listu vlastníctva podobu „stotožnenie LV dňa dd. mm. rrrr“ a v databáze Informačného systému katastra nehnuteľnosti podobu „dd. mm. rrrr“.

podľa Usmernenia ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_40/2013 zo 17.12.2013, ktorým sa ustanovuje postup pri stotožňovaní originálov listov vlastníctva s listami vlastníctva zostavenými z databázy Informačného systému katastra nehnuteľností v znení Dodatku č. 1 č. USM_UGKK SR_22/2018 k usmerneniu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. USM_UGKK SR_40/2013, zo dňa 17. 12. 2013, ktorým sa ustanovuje postup pri stotožňovaní originálov listov vlastníctva s listami vlastníctva zostavenými z databázy Informačného systému katastra nehnuteľností; HORŇANSKÝ, Imrich, ONDREJIČKA, Erik a TOMKOVÁ, Alena: K otázke stotožňovania listov vlastníctva. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 63/105, 2017, č. 3, s. 52 – 56. ISSN 1805-7446.

grafické znázornenie výškových pomerov povrchu terénu, objektu alebo líniovej stavby (nivelety); obsahuje zobrazenie priesečnice terénu alebo objektu so zvislou plochou (obvykle rovinou), porovnávacej roviny a číselné údaje o výškach, staničení a rozdiely staničení zobrazovaných bodov

1. Mierka zobrazenia výšok je oproti mierke na zobrazenie dĺžok (staničení) vždy väčšia.
2. Rozoznáva sa profil pozdĺžny a priečny.

Bod 11.22 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

dokument obsahujúci informácie o spracovaní plánovaného alebo už pripravovaného kartografického diela (atlasu, mapy)

Náročnejšie kartografické diela (komplexné tematické atlasy) si vyžadujú vyhotovenie ideového, úvodného, technického a realizačného projektu.

Bod 3.1.68 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

výsledok prípravy mapovania, ktorý sa skladá z technickej časti (písomná časť a grafická časť), organizačnej časti a rozpočtovej časti

Projekt mapovania je záväzným podkladom na riadenie a vykonávanie mapovacích prác.

Bod 3.5.33 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 233 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súbor dokumentov konania o pozemkových úpravách

Projekt pozemkových úprav sa skladá zo sprievodnej správy, ktorá obsahuje rekapituláciu konania o pozemkových úpravách, z úvodných podkladov a z návrhu nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav.

Bod 3.3.19 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 12 zák. SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

prekreslenie meračskej snímky rovinného územia alebo objektu, pri ktorom sa eliminuje geometrické skreslenie spôsobené distorziou objektívu a sklonom osi záberu voči referenčnej rovine

hodnota veličiny uvedená v projektovej dokumentácii stavby

podľa Bodu 15.9 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

protokol využívaný v geodézii najmä na distribúciu korekcií prostredníctvom internetu v súlade s dohodnutými pravidlami a štandardami vyhlásenými organizáciou RTCM, pri meraní metódami GNSS v reálnom čase

Termín NTRIP je skratkou odvodenou z Networked Transport of RTCM via Internet Protocol.

zápis o odovzdaní a prevzatí výsledkov kontrolného merania

Protokol o kontrolnom meraní spravidla obsahuje technickú správu, grafické znázornenie usporiadania kontrolovaných prvkov a vyhodnotenie splnenia kvalitatívnych podmienok (požiadaviek).

Bod 15.4 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

súčasť operátu z vytýčenia hranice pozemku, obsahujúca najmä údaje o vytyčovaných hraniciach pozemkov, údaje o použitých podkladoch, stručný popis postupu vytyčovacích prác a súhlas, nesúhlas, odmietnutie vyjadrenia sa alebo pripomienky vlastníkov alebo iných oprávnených s vytýčenými hranicami

poľa Bodu 3.4.34 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Smernice na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov, ÚGKK SR Bratislava 1997, S 74.20.73.43.00, č. NP-3595/1997, § 23-25.

zápis o vykonanom vytýčení stavebného objektu alebo jeho časti, v ktorom je uvedený predmet vytyčovania, vytyčovacie podklady, spôsob označenia bodov vytyčovacej siete a vytýčených bodov, vytyčovací výkres, spôsob odovzdania vytyčovacích značiek a potvrdenie o ich prevzatí

Bod 12.8 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

chodníček na svahovitých pasienkoch vo vodorovnom smere (po vrstevniciach), vyšliapaný ovcami, kozami alebo hovädzím dobytkom

S. 497. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

čiara najväčšej rýchlosti prúdu vodného toku

Prúdnicou nemusí byť čiara najväčšej hĺbky koryta.

podľa Termínu č. 611 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977 a S. 497. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

vydanie, ktorého zverejnenie nebolo doteraz v takejto forme uskutočnené

Bod 3.1.69 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

parametre transformácie definujúce polohu a orientáciu fotogrametrického modelu alebo snímkového bloku v referenčnom súradnicovom systéme

Najčastejšie sa využíva 7-prvková priestorová podobnostná transformácia.

parametre kamery, ktoré určujú geometriu zväzku lúčov v obrazovom priestore

1. Prvkami vnútornej orientácie sú hlavná vzdialenosť, súradnice hlavného snímkového bodu, distorzia objektívu a ďalšie parametre popisujúce skreslenie centrálnej projekcie zapríčinené vplyvmi v snímkovej rovine.
2. Prvky vnútornej orientácie sa určujú procesom kalibrácie kamery.

údaje, ktoré definujú polohu a orientáciu kamery v referenčnom súradnicovom systéme v momente expozície snímky

1. Prvkami vonkajšej orientácie sú súradnice projekčného centra a uhly, ktoré zvierajú osi kamerového súradnicového systému s osami referenčného súradnicového systému.
2. Prvky vonkajšej orientácie sa určujú buď priamo počas snímkovania (priama orientácia snímača) alebo nepriamo zo súradníc vlícovacích bodov (nepriama orientácia snímača).

údaje vyjadrujúce vzájomnú polohu a orientáciu dvoch snímok

1. Prvkami vzájomnej orientácie sú tri rotácie pravej snímky voči ľavej a dve translácie nazývané základnicové zložky.
2. Prvky vzájomnej orientácie slúžia na vytvorenie stereoskopického modelu bez vertikálnych paraláx.

podľa STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009, heslo 1.3.2.3.

nedeliteľná jednotka dát

Bod 3.5.50 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

prvok tvoriaci základ vytyčovania priestorovej polohy objektu

K prvkom priestorovej polohy patrí hlavná polohová čiara, hlavná os, hlavné body trasy, charakteristické body osi a hlavné výškové body.

Bod 12.14 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

súradnicový systém, ktorý vznikol na základe pruskej triangulácie vyrovnanej v r. 1876 na Besselovom elipsoide a zobrazenej dvojitou Gaussovou projekciou do poludníkových pásov

Hlučínsko bolo zahrnuté do pása v trigonometrickom bode Pšov a osou X v jeho poludníku.

podľa Termínu č. 57, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977

rozsiahla oblasť s nedostatkom zrážok, s nepatrnou vlhkosťou vzduchu, väčšinou bez rastlinného krytu, so silným mechanickým rozpadom hornín, s rozsiahlou činnosťou vetra, s nedostatkom vodných tokov a s bezodtokovými panvami

Podľa povahy pôdy púšť môže byť: skalnatá a kamenitá, okruhliaková, piesočná, hlinitá, ílovitá, soľná.

podľa Termínu č. 539, s. 169. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.