Terminologický slovník

písomný autorizovaný záznam z kalibrácie kamery; sú v ňom uvedené predmet, postup, výsledky a dátum kalibrácie

púšť rozkladajúca sa na odolných horninách a majúca štrkovitý alebo kamenitý povrch

hrubozrnné úlomky hornín až balvany, ležiace na svahoch horských chrbtov

fotografický aparát určený na separátny obrazový záznam s nízkou frekvenciou

umelý, krytý alebo otvorený vodný tok

hlboká dolina s veľmi strmými svahmi so sklonom väčším ako 45° a s pomerne úzkym dnom, ktoré je zvyčajne vyplnené korytom vodného toku

Kaňon sa najčastejšie vyskytuje na území krasu alebo v pieskovcoch.

odborný pracovník v kartografii, ktorý sa zaoberá vedecko-technickými metódami a postupmi tvorby kartografických diel, ich projektovaním, spracovaním a vydávaním

Za kartografa možno označiť každú osobu, ktorá sa zaoberá mapami, t. j. môže to byť osoba ľubovoľnej špecializácie (geograf, geodet, botanik, historik a pod.), ktorá tvorí tematické mapy vo svojom odbore.

vedný a technický odbor zaoberajúci sa zobrazovaním Zeme, kozmu, kozmických telies a ich častí, objektov a javov na nich a ich vzťahov vo forme kartografických diel

Umenie, veda a technológia vytvárania a využívania máp (definícia podľa ICA).

označenie znaleckého odvetvia ako časti znaleckého odboru geodézia a kartografia zahŕňajúce tvorbu a vydávanie kartografických diel, štandardizáciu geografického názvoslovia, dokumentáciu a archiváciu výsledkov týchto činností, letecké meračské snímkovanie a diaľkový prieskum Zeme

Kódové označenie znaleckého odvetvia kartografia a fotogrametria je 15 02 00.

časť kartografie zaoberajúca sa tvorbou školských máp, školských atlasov a učebných pomôcok mapového charakteru

súhrn dokladov a rôznych súčastí kartografického elaborátu, ktoré vznikli v procese projektovania a tvorby kartografického diela majúce archívnu, dokumentačnú alebo aj prevádzkovú využiteľnosť (projektová dokumentácia, rukopisy, schémy, tabuľky, kartografické originály, tlačové podklady a pod.)

V niektorých organizáciách je to aj oddelenie, v ktorom sú sústredené kartografické dokumenty.

zovšeobecnenie tvarov, výber a vzájomné zladenie prvkov obrazu mapy so zreteľom na účel mapy, jej mierku, metódu vyjadrenia, charakter zobrazovaného územia a na ďalšie faktory

informácia vyjadrená v kartografickej forme

Kartografická informácia je reprezentovaná mapovými znakmi v kartografických dielach.

grafický spôsob vyjadrenia objektov reality pomocou mapy (mapových znakov a vyjadrovacích metód)

Chápe sa ako svojbytný spôsob interpretácie reality, analogicky ako interpretácia textom, hudbou, fotografiou a pod.

prenos informácií kartografickým spôsobom (pomocou máp, mapových znakov)

Teoretická koncepcia v kartografii z konca 60. rokov 20. storočia, ktorá vznikla pod vplyvom teórie informácií a ktorou sa skúma prenos kartografických informácii.

relevantný postup, spôsob, používaný pri tvorbe máp

Metóda kartografického zobrazenia, metóda kartografickej generalizácie.

kartografické zobrazenie, ktoré je geometrickým premietaním medzi referenčnou plochou a zobrazovacou plochou (napr. medzi referenčnou sférou a rovinou mapy)

Súradnice bodov na oboch plochách sa vzájomne priradia na základe geometrickej podmienky.

Azimutálna projekcia je premietanie referenčnej sféry na rovinu cez stred premietania S. Podľa polohy stredu premietania S poznáme azimutálnu projekciu: ortografickú, gnómonickú, stereografickú a externú.

oblasť poznania na styku kartografie a semiotiky zaoberajúca sa kartografickými znakmi, ich vlastnosťami, triedením a ďalšími zvláštnosťami vrátane ich fungovania ako vyjadrovacieho syst

výsledok kartografického modelovania a vizualizácie modelov Zeme, kozmu, kozmických telies alebo ich častí, častí zemského povrchu, objektov, javov a ich vzťahov v analógovej podobe alebo v elektronickej podobe spolu s textovým a iným doplnením, napr. mapa, mapová schéma, mapový atlas, glóbus; za kartografické dielo sa nepovažuje webová aplikácia umožňujúca prehliadanie kartografických diel, máp a iných priestorových údajov

ručné alebo mechanické zobrazenie kartografického originálu

Historický pojem, súčasť starších technológií.

grafická reprezentácia objektov, javov a ich charakteristík pomocou kartografických (mapových) výrazových prostriedkov a metód

vzájomné priradenie súradníc zodpovedajúcich si bodov na referenčnej ploche (napr. na referenčnom elipsoide) a na zobrazovacej ploche (v rovine mapy) na základe zvolenej matematickej podmienky

1. Kartografické zobrazenie jednoznačne matematicky vyjadruje vzťah medzi súradnicami bodov na oboch plochách pomocou zobrazovacích rovníc.
2. Kartografické zobrazenia sa triedia podľa zobrazovacej plochy (azimutálne, valcové, kužeľové a ďalšie), podľa polohy zobrazovacej plochy (normálne, priečne, všeobecné), podľa skreslení (ekvidištančné, ekvivalentné, konformné) a podľa ďalších kritérií.
3. Medzi kartografické zobrazenia výnimočne zaraďujeme bezprojekčné zobrazenie napriek tomu, že v jeho prípade absentuje zvolená matematická podmienka.

pracovník vykonávajúci kartografické (kresličské) práce

Historický pojem.

kriteriálne napodobenie geografickej reality kartografickými výrazovými prostriedkami

Kartografickým modelom je glóbus, rovinná mapa, reliéfna mapa a rôzne virtuálne mapové modely.

1. zobrazenie obsahových prvkov mapy na podklade kartografického podkladu alebo ich zobrazenie pomocou počítačovej grafiky
2. originál spĺňajúci všetky požiadavky na vyhotovenie tlačového podkladu

1. Kartografický originál mapy môže byť totožný s meračským originálom mapy alebo sa môže vyhotoviť na podklade meračského originálu mapy.
2. V širšom zmysle je to akýkoľvek kartografický obraz použiteľný na vyhotovenie kartografického diela.

veda o mapách z aspektu teórie informácií

časť kartografie zaoberajúca sa meraním na mapách

Kartometria je meranie uhlov, dĺžok a plôch s rešpektovaním mierky mapy, zisťovanie skreslení kartografických zobrazení, morfometrických charakteristík georeliéfu a ďalších kvantitatívnych charakteristík obsahu mapy.

časť kartografie zaoberajúca sa meraním na mapách

Je to meranie uhlov, dĺžok a plôch s rešpektovaním mierky mapy, zisťovanie skreslení kartografických zobrazení, morfometrických charakteristík reliéfu a ďalších kvantitatívnych charakteristík obsahu mapy.

súpis kartografických diel (máp, atlasov) usporiadaný podľa tematiky, územia, mierky a ďalších hľadísk

súbor informácií, ktoré popisujú skupiny objektov spravovaných v databázach informačných systémov; definuje metódy ich zberu, typ geometrie a ich vlastnosti (atribúty)

Katalóg tried objektov ZBGIS.

<v kartografii> prehľad výrazových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na spracovanie mapy alebo kartografického modelu podľa technických predpisov

V praxi sa zaužívali najmä katalógy farieb, katalógy znakov, katalógy vzoriek (textúr), a katalógy písma.

1. verejný register obsahujúci súpis nehnuteľností a popis nehnuteľností vrátane údajov o právach k týmto nehnuteľnostiam a geodetické určenie nehnuteľností
2. od 1.8.2018 pomenovanie jedného zo znaleckých odvetví s kódovým označením 15 02 00 v rámci znaleckého odboru „geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností“ s kódovým označením 15 00 00

1. Z hľadiska klasifikácie vedných odborov na Slovensku sa kataster nehnuteľností nepovažuje za samostatnú vedeckú disciplínu, ale za súhrn znalostí, vedomostí, poznatkov, praktík a postupov na systematické spravovanie (zber údajov, rozhodovanie o vybraných údajoch v katastrálnom konaní, klasifikáciu údajov, ich zhodnocovanie, aktualizáciu, spresňovanie, ochranu, účelové zoskupovanie, dokumentáciu, archivovanie a poskytovanie) údajov informačného systému katastra nehnuteľností, ktorého rozsah záujmu, predmet a metódy bádania majú interdisciplinárny charakter na hranici vedných odborov geodézia, kartografia, správne právo, občianske právo, ústavné právo, informatika a v menšom rozsahu aj vedného odboru obchodné právo.
2. V Rakúsko-Uhorsku, v Česko-slovenskej republike, v Slovenskej republike a opäť v Česko-slovenskej republike až do roka 1949 ekvivalentmi dnešného katastra nehnuteľností boli pozemková kniha a železničná kniha (na majetkovoprávne účely) a pozemkový kataster (na daňové účely); komplikovaným vývojom časť agendy týchto dvoch inštitútov prešla od roka 1964 do evidencie nehnuteľností, ktorá bola od 1.1.1993 po zintegrovaní vtedajšej neaktualizovanej pozemkovej knihy nahradená katastrom nehnuteľností.
3. Legislatíva Európskej únie problematiku katastra nehnuteľností (vrátane rozhodovania o vzniku, zmene a zániku práv k nehnuteľnostiam) jednotne neupravuje a ponecháva ju na kompetenciu jednotlivých členských krajín EÚ s vyžadovaním funkčnosti právnej úpravy pri rešpektovaní viacerých všeobecných princípov (členské krajiny EÚ s federálnym usporiadaním upravujú problematiku katastra nehnuteľností väčšinou diferencovane v legislatívach svojich členských regiónov – napr. Nemecká spolková republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a tiež bývalé Česko-Slovensko) . V jednej skupine krajín EÚ ale aj mimo EÚ sa dodnes v legislatíve rozlišuje „kataster“ a „pozemková kniha“, ktoré sa obsahovo líšia, a v inej skupine krajín je prijaté „zintegrované“ riešenie analogické riešeniu ako na Slovensku.

orgán štátnej správy, ktorému je zákonom pridelená kompetencia v oblasti katastrálneho konania a spravovania katastrálneho operátu

V Slovenskej republike od 1.10.2013 miestnou katastrálnou autoritou je katastrálny odbor okresného úradu a ústrednou katastrálnou autoritou je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

štátny dozor nad úrovňou spravovania, aktualizácie a obnovy katastra nehnuteľností, nad úrovňou zabezpečovania úloh súvisiacich s katastrom a nad ďalšími úlohami stanovenými katastrálnym zákonom najmä nad meraním a zobrazovaním predmetov, ktoré sa preberajú do základných štátnych mapových diel

polohopisná mapa veľkej mierky, ktorá zobrazuje všetky pozemky, katastrálne územia a ďalšie skutočnosti evidované v katastri nehnuteľností

1. Pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov.
2. Od roka 2015 sú všetky katastrálne mapy v elektronickej podobe vo vektorovom tvare.

jednotka siahovej plošnej sústavy rovnajúca sa 1600 štvorcovým siaham (°)

1. Jedno katastrálne jutro = 2 korce = 3 miery = 1600 štvorcových siah (°) = 5754,642 m2.
2. Siahová dĺžková sústava i siahová plošná sústava boli nahradené metrickou sústavou zákonom č. 386/1922 Sb. z. a n. a vykonávacou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 75/1923 Sb. z. a n., ktorými sa zaviedla metrická miera pre právne rokovania, listiny, knihové zápisy a operáty pozemkovej dane na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.

osobitný druh správneho konania, v ktorom katastrálna autorita rozhoduje o zápise práva k nehnuteľnosti, rozhoduje o zmene hranice katastrálneho územia, prešetruje zmeny údajov katastra, rozhoduje o oprave chyby v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu

Diferenčné príznaky katastrálneho konania oproti štandardnému správnemu konaniu sú stanovené v katastrálnom zákone.

súbor činností vykonávaných s cieľom získať informácie o polohe, tvare a vlastnostiach objektov a javov tvoriacich predmet a obsah katastra nehnuteľností, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahujú k povrchu Zeme v určitom čase; geodetické určenie nehnuteľností v katastrálnom mapovaní je vyhotovené v záväznom geodetickom referenčnom systéme S-JTSK

územno-technická jednotka, ktorú tvorí jeden alebo viac územne uzavretých a v katastri spoločne evidovaných súborov pozemkov

sústavná činnosť na vyhotovenie alebo aktualizáciu operátu bývalého pozemkového katastra

kópia komasačnej mapy, pozemkovoknižnej mapy alebo inej podrobnej mapy akejkoľvek presnosti vyhotovená v klade listov katastrálnej mapy v mierke 1 : 2880 na účely bývalého pozemkového katastra

1. Pojem katastrálny náčrt súvisel s pozemkovým katastrom.
2. Katastrálny náčrt svojou presnosťou nevyhovoval technickým účelom pozemkového katastra.

súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje o nehnuteľnostiach, o právach k nehnuteľnostiam a o osobách oprávnených a/alebo povinných z práv k nehnuteľnostiam z jedného katastrálneho územia potrebný na spravovanie katastra nehnuteľností

Katastrálny operát obsahuje súbor geodetických informácií, súbor popisných informácií, zbierku listín, sumárne údaje katastra o pôdnom fonde, pozemkové knihy a ich operát, železničnú knihu a jej operát a osobitnú evidenciu zmlúv, verejných listín alebo iných listín.

súhrn meračského operátu pozemkového katastra a písomného operátu pozemkového katastra

Katastrálny operát pozemkového katastra mal podstatné, vedľajšie a pomocné časti. Podstatné časti tvoril meračský operát pozemkového katastra, písomný operát pozemkového katastra, zbierka listín a úhrnné výkazy. Vedľajšie časti tvorili prehľadné mapy, zoznamy ciest a vodstva a elektrických vedení vysokého napätia. Pomocné časti tvorili oceňovacie protokoly, zostavenia akostných tried, rozličné výpisy, zoznamy domov, zoznamy názvov a pod.

miestny orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v období 1.1.1993 – 24.7.1996 a 1.1.2002 – 31.12.2012

1. Na čele katastrálneho úradu bol prednosta. Katastrálny úrad bol rozpočtovou organizáciou; jeho kompetencie boli určené v § 13 Zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike a v § 11-18 Zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
2. V súlade s dobovým územným a správnym usporiadaním Slovenska boli v období 1993 – 1996 zriadené tri katastrálne úrady: Katastrálny úrad v Bratislave, Katastrálny úrad v Banskej Bystrici a Katastrálny úrad v Košiciach a v období 2002 – 2013 osem katastrálnych úradov: k predchádzajúcim trom pribudli Katastrálny úrad v Trnave, Katastrálny úrad v Nitre, Katastrálny úrad v Trenčíne, Katastrálny úrad v Žiline, Katastrálny úrad v Prešove.
3. V období 1996 – 2002 prešli kompetencie miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností na okresné úrady a na krajské úrady a v roku 2013 na okresné úrady.

súčin výmery a sadzby plošnej jednotky určenej pre druh pozemku a akostnú triedu v oceňovacom obvode

Pojem katastrálny výťažok bol údajom bývalého pozemkového katastra.

pravidelná sústava na seba kolmých čiar reprezentujúcich na mape jedno alebo n - kilometrové vzdialenosti

Kilometrová sieť mapy slúži na rýchly odhad vzdialeností pohľadom.

geodézia zaoberajúca sa určovaním zmien polohy bodov v priestore

metóda určovania polohy pomocou GNSS, pri ktorej je anténa prijímača počas merania vzhľadom k zemskému povrchu v relatívnom pohybe

grafické znázornenie rozdelenia a usporiadania mapového diela na jednotlivé mapové listy udávajúce vzájomnú polohu, rozmer a označenie jednotlivých mapových listov mapového diela

Klad mapových listov je znázornený spravidla v menšej mierke než mapové dielo.

grafické znázornenie rozmerov, umiestenia a označenia jednotlivých meračských náčrtov v mapovanom priestore s vyznačením kladu mapových listov

rozlišovanie tried (druhov a typov) atlasov

Druhy atlasov sa klasifikujú podľa účelu (plánovací atlas, príručný atlas, školský atlas, navigačný atlas a pod ), podľa tematiky (historický atlas, hospodársky atlas, klimatický atlas, politický atlas, turistický atlas a pod.), podľa zobrazovaného územia (atlas sveta, atlas kontinentu, atlas regiónu, atlas oblasti, atlas mesta a pod.) a podľa ďalších kritérií. Typ atlasu sa určuje podľa prístupu k spracovaniu obsahu (analytický atlas, komplexný atlas, syntetický atlas).

rozlišovanie tried, druhov mapových znakov

Mapové znaky sa klasifikujú podľa rôznych kritérií na jednoduché a zložené, figurálne, čiarové a areálové, diskrétne a spojité, kvantitatívne a kvalitatívne atď.

prešetrovanie a vyznačenie úplného polohopisného obsahu mapy do pozitívnych zväčšenín meračských snímok a ich doplnenie popisnými a niektorými výškopisnými údajmi

Klasifikácia meračských snímok je súčasť staršej technológie, dnes už nepoužívanej.

rozdelenie obrazových prvkov do tried pomocou matematicko-štatistických pravidiel, pričom každá trieda reprezentuje určitú kvantitatívnu alebo kvalitatívnu vlastnosť objektov

zatriedenie pôdy z hľadiska akosti podľa vybraných prírodných, ekonomických alebo iných znakov

Pojem klasifikácia pôdy súvisel s evidenciou nehnuteľností.

pomer záporného výškového rozdielu dvoch bodov k ich vodorovnej dĺžke

Klesanie terénu sa zvyčajne kvantifikuje uhlom sklonu alebo v percentách.

meračská značka menších rozmerov ako čapová značka, s hlavou guľovito zaoblenou alebo hruškovitého tvaru

Klincová značka sa zvyčajne osádza zhora (zvisle).

číslo, ktorým bola označená každá parcela zhodne vo všetkých častiach katastrálneho operátu pri pôvodnom mapovaní alebo pri obnove katastrálneho operátu novým mapovaním, prípadne pri prečíslovaní parciel

Zlomkové parcelné číslo môže mať podobu čísla s jednou zlomkovou čiarou (123/5); v minulosti, do roka 2014, v prípade označenia dielu parcely mohlo mať zlomkové parcelné číslo podobu čísla s dvoma zlomkovými čiarami (234/12/2 alebo 345/0/3).

kód vyjadrujúci spôsob určenia podrobného bodu vo vzťahu k jeho presnosti a pôvodu vzniku

Podrobné body vo vektorovej katastrálnej mape a vo vektorovom geodetickom podklade sú označené kódom kvality podrobného bodu podľa Prílohy č. 12 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

nivelačná lata s čiarovým kódom slúžiacim na automatizované určenie hodnoty latového úseku pomocou elektronického (digitálneho) nivelačného prístroja

metóda merania vzdialeností (pseudovzdialeností) medzi družicou a prijímačom pomocou špeciálnych kódov prenášaných vysielanými signálmi družíc globálnych navigačných satelitných systémov

trvalá zabezpečovacia značka odsadená od osi koľaje zvyčajne v smere normály, určená na vytyčovanie a kontrolu správnej polohy koľaje

priamka kolmá na meračskú priamku smerujúca na meraný (prípadne vytyčovaný) bod

nevhodné, použi termín ortogonálna metóda

miesto, na ktorom sú v prevádzke minimálne dva a viac geodetických prístrojov alebo zariadení využívajúcich rôzne vesmírne geodetické technológie alebo technológie diaľkového prieskumu Zeme; odľahlosti medzi vzťažnými (referenčnými) bodmi týchto prístrojov alebo zariadení sú známe, resp. určené s požadovanou presnosťou

permanentná stanica GNSS a laserová lokácia družíc

sceľovanie rozdrobených a rozptýlených pozemkov toho istého vlastníka podľa druhu pozemku a podľa bonity pôdy do väčších celkov s cieľom efektívnejšieho hospodárenia

Komasácia bola vykonávaná od roka 1836 do 1951 buď v celom nezastavanom území obce, alebo iba v jeho určitej časti.

sceľovanie rozdrobených a rozptýlených pozemkov toho istého vlastníka podľa druhu pozemku a podľa bonity pôdy do väčších celkov s cieľom efektívnejšieho hospodárenia

Komasácia bola vykonávaná od roka 1836 do 1951 buď v celom nezastavanom území obce, alebo iba v jeho určitej časti.

polohopisná mapa veľkej mierky, ktorá vznikla na základe komasácie

1. Komasačná mapa zobrazovala stav po vykonanom scelení rozdrobených a rozptýlených pozemkov.
2. Komasačné mapy sa na území Slovenska vyhotovovali do roka 1951 v miestnom súradnicovom systéme i v geodetických súradnicových systémoch v rozličných mierkach; vzhľadom na dlhé obdobie vyhotovovania komasačných máp na území Slovenska a s tým súvisiaci vývoj technických predpisov, nemožno hovoriť v prípade komasačných máp o jednotnom technickom diele.
3. Komasačné mapy po vyhlásení platnosti komasácie (po autentifikácii) a po preukázaní presnosti vyhovujúcej pre katastrálne mapy boli zaradené buď priamo do katastrálneho operátu (do operátu pozemkového katastra), kde prebrali funkcie dovtedajšej katastrálnej mapy, alebo boli použité ako podklad na vyhotovenie katastrálnych máp.

smerové pretínanie kombinované z pretínania napred a nazad, čiže s využitím aj smerov (uhlov) meraných z daných bodov na určovaný bod a tiež smerov (uhlov) meraných z určovaného bodu na dané body

vlastnosť údajov v automatizovanom informačnom systéme zabezpečujúca bezkonfliktnú prácu s nimi, založená na dohovorenej jednotnej štruktúre údajov a ich vonkajšom znakovom vyjadrení

tematická mapa, ktorá zobrazuje viac javov odlišného pôvodu a charakteru príbuznej tematiky

Geologická mapa, klimatická mapa, hospodárska mapa.

fyzicky nedeliteľné podielové spoluvlastníctvo lesov a pasienkov bývalých slobodných zemanov alebo bývalých urbárnikov

1. Komposesorát bol pôvodne majetkovým spoločenstvom šľachty s predmetom vlastníctva najmä lesov, lúk a pasienkov, založené na dobovom feudálnom uhorskom práve, ktoré sa v modifikovanej podobe zachovalo aj po zrušení poddanstva.
2. Komposesoráty vznikali dvoma hlavnými spôsobmi: 1. v dôsledku dedičskej príslušnosti k spoločnému predkovi, výsledkom čoho sa majetok okrem lesov, lúk a pasienkov rozdelil medzi jednotlivých dedičov, ale lesy, lúky a pasienky ostali v spoločnom vlastníctve, ktoré obyčajne spravoval najatý správca; 2. ako drobnozemiansky komposesorát, ktorý vznikol spravidla tak, že celá obec bola, najčastejšie za zásluhy vo vojne, povýšená do zemianskeho stavu.
3. Komposesorát fungoval na spolkovom princípe a riadila ho výkonná rada podriadená valnému zhromaždeniu; komposesorát sa od urbáru líšil tým, že každý člen mal právo požiadať o vydelenie svojho podielu, čo sa udialo najčastejšie formou komasácie.

celkové rozloženie a usporiadanie prvkov a komponentov mapy (záhlavia, mapových znakov, vysvetliviek, mapových výrezov a ostatných grafických a textových doplnkov mapy)

etapa obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, v rámci ktorej je predložený nový súbor geodetických informácií a nový súbor popisných informácií na verejné nahliadnutie v súčinnosti s obcou a osobou, ktorá vykonala obnovu

Konanie o námietkach umožňuje, aby ten, ktorého práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, mohol do určenej lehoty podať námietky proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte.

konanie, v ktorom sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov

konanie, v ktorom katastrálna autorita opravuje chybné údaje katastra nehnuteľností, ktoré vznikli jej vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb; oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby

súbor činností zahŕňajúci spracovanie, prerokovanie, schválenie a zverejnenie úvodných podkladov (najmä obvodu pozemkových úprav, registra pôvodného stavu, ohodnotenia pozemkov v obvode pozemkových úprav, návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav a v rámci neho i návrhu miestneho územného systému ekologickej stability), vyrovnanie, vypracovanie projektu pozemkových úprav, schválenie rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav a zoznamu vyrovnaní v peniazoch

konanie, v ktorom katastrálna autorita posudzuje zákonom ustanovené podmienky na zápis skutočností vyplývajúcich z verejných listín alebo iných listín do katastra nehnuteľností a vykonáva ich zápis; poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré a) obmedzujú oprávnenie vlastníka alebo inej oprávnenej osoby nakladať s nehnuteľnosťou alebo
b) informujú o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti

konanie, v ktorom katastrálna autorita rozhoduje o vklade práv k nehnuteľnostiam vyplývajúcich zo zmlúv, dohôd, písomných vyhlásení vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb, okrem okrem vybraných zmlúv podľa katastrálneho zákona (ďalej len „vkladová listina“) a vykonáva ich zápis; v konaní o vklade rozhoduje katastrálna autorita aj o vklade práv z dohôd o zmene poradia záložných práv a vykonáva ich zápis

konanie vykonané pred rozhodnutím o nariadení pozemkových úprav alebo pred rozhodnutím o súhlase s vykonaním pozemkových úprav na požiadanie s cieľom preverenia dôvodov, naliehavosti a hospodárskej účelnosti vykonania pozemkových úprav a s cieľom určenia hraníc obvodu pozemkových úprav a určenia pozemkov, ktoré sú vyňaté z pozemkových úprav

Konanie o začatí pozemkových úprav sa aplikuje od 19.8.1991.

prístup k spracovaniu obsahu mapy

Analytická, zovšeobecnená, komplexná, syntetická, systémová koncepcia mapy.

náčrt obsahu budúcej mapy v slovnej alebo graficko-schematickej podobe

Koncept mapy je dielom pôvodcu mapy a je chránený ako autorské dielo.

formálny opis konceptuálneho modelu

<pre GIS> model definujúci pojmy v oblasti záujmu

jeden z dvoch trvalo stabilizovaných bodov ohraničujúcich dĺžku geodetickej základnice

kartografické zobrazenie, v ktorom sa neskresľujú uhly (azimuty)

mapa vyhotovená na daňové účely v siahovej mierke 1 : 3600 až 1 : 14 400 v rokoch 1851 až 1858 znázorňujúca iba obvody honov v extraviláne bez zobrazenia jednotlivých pozemkov a ich parcelných čísel a bez intravilánu

Konkretuálne mapovanie nebolo pripojené na trigonometrickú sieť.

graficko-výpočtový postup určovania priebehu vrstevníc z výškových bodov

Konštrukcia vrstevníc je historický termín; v súčasnosti sa tento postup už nepoužíva.

dĺžkový údaj potrebný na určenie polohy bodu

súbor činností na vyhotovenie konštrukčného listu

list z rozmerovo stáleho materiálu, na ktorom je zobrazený mapový rám, súradnicové siete, body bodového poľa, lícovacie body, prípadne ďalšie body

Konštrukčný list mapy slúžil v procese tvorby analógovej mapy.

súvislá rozľahlá časť zemského povrchu obklopená zo všetkých strán morami a oceánmi

Kontinent sa skladá z pevniny a z pevninského šelfu a vyznačuje sa pevninským typom zemskej kôry.

zobrazenie polohopisu mapy na automatickom kresliacom zariadení za účelom kontroly predpisu kresby a výpočtu výmer a súradníc bodov polohopisu

Historický pojem, súčasť staršej technológie mapovania.

miera slúžiaca na nezávislé overenie kvality merania alebo vytyčovania

omerná miera slúžiaca na nezávislé overenie kvality podrobného merania

zámera, ktorá nie je použitá na určenie bodu, ale na kontrolu jeho zamerania

meranie vybraných geometrických parametrov konštrukcií a stavebných prvkov za účelom určenia ich odchýlok od hodnôt uvedených v projekte alebo technickom predpise

Kontrolné meranie geometrických parametrov poskytuje údaje na hodnotenie kvality z hľadiska vyžadovanej geometrickej presnosti.

meranie v priebehu a pri dokončení stavby vykonané s cieľom kontroly kvality predmetu merania

Kontrolné meranie vo výstavbe je najmä kontrolné merania geodetických podkladov, vytýčených značiek, geometrických parametrov, stavebných prvkov a konštrukcii, montážnych a zemných prác a iné.

bod použitý na kontrolu určenia polohy (výšky) iného bodu

Napr. zmeraním dĺžky medzi kontrolným a určovaným bodom alebo bod, ktorého poloha (výška) bola určená dvomi nezávislými meraniami.

nezávislý výpočet kontrolujúci skorší výsledok

čiara prebiehajúca po okraji areálového znaku (napr. lesa) v mape

vypuklý zaoblený tvar terénu

všeobecné pomenovanie vyvýšeniny reliéfu rozmanitého tvaru a veľkosti bez presnej morfometrickej charakteristiky

dokument obsahujúci platný stav listu vlastníctva vrátane predchádzajúcich vpisov, ktoré sú už v čase vyhotovenia výpisu neplatné

jednotka starších plošných sústav používaná aj v siahovej plošnej sústave, v ktorej mala hodnotu 800 štvorcových siah (°)

1. Jeden korec = ½ katastrálneho jutra = 800 štvorcových siah (°) = 2877,321 m2.
2. Siahová dĺžková sústava i siahová plošná sústava boli nahradené metrickou sústavou zákonom č. 386/1922 Sb. z. a n. a vykonávacou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 75/1923 Sb. z. a n., ktorými sa zaviedla metrická miera pre právne rokovania, listiny, knihové zápisy a operáty pozemkovej dane na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.
3. Jeden korec bol pôvodne zadefinovaný ako plošná jednotka, na ktorú sa zaseje 1 korec obilia (1 korec – pôvodne objemová miera na sypké potraviny a obilie v rozpätí od 50 do 100 litrov).

rozdiel medzi systémovým časom určitého GNSS a časovým údajom na hodinách družice

Určuje ju prevádzkovateľ systému alebo sa získa spracovaním celosvetovej monitorovacej siete.

rozdiel medzi systémovým časom určitého GNSS a časovým údajom na hodinách prijímača

Určuje sa ako neznámy parameter pri spracovaní meraní GNSS.

súbor údajov generovaný sofistikovaným softvérom spravujúcim sieť permanentných referenčných staníc obsahujúci družicové observačné údaje a rôzne korekčné parametre podľa použitého typu metódy RTN

Korekcie sú prenášané pomocou rádiového alebo internetového spojenia do rovera, ktorý ich využíva pri výpočte diferencií fázových meraní, čiže pri relatívnom určovaní polohy.

piesčitý val na plytkom morskom pobreží uzatvárajúci záliv (lagúnu a i.)

Kosa je produktom morských prúdov.

Na pobreží Baltského mora Helská kosa a Kurská kosa.

nesúvislý porast zakrpateného vysokohorského druhu borovice horskej (Pinus mugo)

vhodnejšie terénna kostra

výrazná vhĺbená geomorfologická jednotka tektonického alebo erózno-denudačného pôvodu, obklopená zo všetkých strán vyšším reliéfom

Rožňavská kotlina, Žilinská kotlina, Rajecká kotlina, Hornádska kotlina, Podtatranská kotlina, Hornonitrianska kotlina, Turčianska kotlina, Breznianska kotlina, Lopejská kotlina, Podhradská kotlina, Popradská kotlina a i.

vyznačovanie dĺžkových kót a výškových kót na mape, na výkrese alebo na náčrte

bod na mape s výškovou kótou, ktorá sa vzťahuje na výšku terénu alebo na významný objekt (stred križovatky, päta kríža a pod.)

časť globálnej geodézie, ktorá rieši úlohy geodézie na základe pozorovania prirodzených telies a javov v kozmickom priestore

názov mimozemského objektu alebo topografického objektu na mimozemskom objekte

Mesiac, Mars, More pokoja (mesačné more – tmavá rovinatá oblasť mesačného povrchu).

ľubovoľne veľký priestorový výrez zemského povrchu, ktorý je určený rovnorodou štruktúrou a rovnakým súborom vzťahov (štruktúrou látok a procesov) svojich komponentov

stanovená prípustná odchýlka na hodnotenie presnosti výsledkov merania a zobrazovania vykonávaných určitým postupom

1. Krajná odchýlka je stanovená technickým predpisom spravidla ako 2 až 3 násobok strednej chyby dosahovanej pri meraní rovnakej úrovne.
2. V minulosti sa popri termíne krajná odchýlka používali nevhodne aj termíny prípustná odchýlka a dovolená odchýlka.

súbor povrchových a podzemných javov a foriem v horninách rozpustných vo vode (najmä vo vápencoch), vznikajúcich pôsobením povrchových a podzemných vôd

Charakteristické krasové formy na povrchu sú škrapy, úvaly, krasové jamy a i., pod povrchom krasové jaskyne, priepasti a i., niektoré hydrografické osobitosti ponory, vyvieračky.

Na Slovensku je najznámejší Slovenský kras s výraznými planinami Silická planina, Plešivská planina.

pozri termín závrt

najtypickejší krasový jav, sústava podpovrchových dutín a chodieb, utvorená činnosťou podzemných vôd vo vápencoch, dolomitoch alebo v iných rozpustných horninách

Demänovská jaskyňa Slobody a Domica.

referenčná plocha – referenčný elipsoid s konštantami z roku 1940, hlavná polos a = 6 378 245 m, sploštenie f = 1 : 298,3

Použitý v súradnicovom systéme S-42, S-52 a S-42/83 a zavedený od roku 1953.

zobrazenie mapového obsahu presahujúce mapový rám

Historický termín, súčasť starších technológií.

polohopis zobrazený v mape

Historický pojem, súčasť starších technológií.

zobrazenie vybraného prvku mapového obsahu vykonané bez použitia lineára alebo kružidla, napr. vykreslenie vrstevníc tušom a pod.

Historický pojem, súčasť starších technológií.

výškopis zobrazený v mape

Historický pojem, súčasť starších technológií.

zmenšenie mapového znaku alebo parcelného čísla pri nedostatku miesta na jeho zobrazenie

znázornenie priesečníkov čiar súradnicovej siete na mape

vodorovná vzdialenosť dvoch polohovo určených bodov medzi rôznymi predmetmi merania alebo dĺžka uhlopriečky alebo prepony toho istého predmetu merania určená meraním

dvojité konformné zobrazenie elipsoidu na guľu a z gule na plášť kužeľa vo všeobecnej polohe

1. Křovákovo zobrazenie navrhol Josef Křovák v roku 1922 pre územie vtedajšieho Československa.
2. Os X tvorí základný poludník 42°30' východne od Ferra, začiatok pravouhlej rovinnej súradnicovej sústavy je vo vrchole kužeľa, súradnice x rastú smerom na juh, súradnice y rastú smerom na západ. Územie Slovenska leží v kladnom kvadrante.

najčastejšie sa vyskytujúci smerový oblúk tvorený jednoduchým kružnicovým oblúkom a dvoma krajnými prechodnicami

vypuklý terénny tvar s ostrým vrcholom

kartografické zobrazenie, v ktorom je zobrazovacou plochou plášť kužeľa, ktorý sa rozvinie do roviny mapy

súhrn charakteristík produktu, ktoré sa týkajú jeho schopnosti uspokojovať stanovené a predpokladané potreby

súhrn vlastností, ktoré tvoria hodnotu (schopnosť uspokojiť potreby používateľa) kartografického diela

Rozlišuje sa kvalita obsahu, kvalita mapového vyjadrenia, kvalita kartografického diela ako výrobku a pod.

evidenčná mapa, ktorá slúži na periodické (napr. ročné) odovzdávanie informácií o zmenách obsahu k určitému dátumu medzi dvoma, prípadne aj viacerými pracoviskami