Terminologický slovník

súbor úkonov, ktoré pri definovaných podmienkach určujú vzťah medzi hodnotami indikovanými meradlom a zodpovedajúcimi hodnotami veličín, ktoré sú realizované etalónmi

virtuálne rezortné pracovisko zastrešujúce kalibračné a testovacie laboratóriá pôsobiace v oblasti geodézie

1. KCG je zriadené Úradom geodézie, kartografie a katastra SR a združuje laboratóriá prevádzkované rôznymi právnickými osobami, poskytujúce služby v oblasti kalibrácie a komparácie meradiel používaných v geodézii.
2. Úlohou KCG je koordinácia činnosti, výskumu a vývoja v oblasti poskytovania kalibračných služieb laboratóriami združenými v KCG.

písomný autorizovaný záznam z kalibrácie; sú v ňom uvedené predmet, postup, výsledky a dátum kalibrácie

metóda odhadu parametrov v dynamicky sa meniacom systéme, ktorá efektívne využíva vektor údajov charakterizujúcich predchádzajúci stav systému (stavový vektor) na určenie parametrov zodpovedajúcich súčasnému stavu pri rešpektovaní skutočnosti, že parametre sa môžu v čase meniť

púšť rozkladajúca sa na odolných horninách a majúca štrkovitý alebo kamenitý povrch

Termín č. 540, s. 169. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

hrubozrnné úlomky hornín až balvany, ležiace na svahoch horských chrbtov

podľa S. 267. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

fotografický aparát určený na separátny obrazový záznam s nízkou frekvenciou

umelý, krytý alebo otvorený vodný tok

podľa S. 269. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

hlboká dolina s veľmi strmými svahmi so sklonom väčším ako 45° a s pomerne úzkym dnom, ktoré je zvyčajne vyplnené korytom vodného toku

Kaňon sa najčastejšie vyskytuje na území krasu alebo v pieskovcoch.

Termín č. 163, s. 59. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

odborný pracovník v kartografii, ktorý sa zaoberá vedecko-technickými metódami a postupmi tvorby kartografických diel, ich projektovaním, spracovaním a vydávaním

Za kartografa možno označiť každú osobu, ktorá sa zaoberá mapami, t. j. môže to byť osoba ľubovoľnej špecializácie (geograf, geodet, botanik, historik a pod.), ktorá tvorí tematické mapy vo svojom odbore.

Bod 3.1.31 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vedný a technický odbor zaoberajúci sa zobrazovaním Zeme, kozmu, kozmických telies a ich častí, objektov a javov na nich a ich vzťahov vo forme kartografických diel

Umenie, veda a technológia vytvárania a využívania máp (definícia podľa ICA).

podľa Bodu 3.1.32 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

označenie znaleckého odvetvia ako časti znaleckého odboru geodézia a kartografia zahŕňajúce tvorbu a vydávanie kartografických diel, štandardizáciu geografického názvoslovia, dokumentáciu a archiváciu výsledkov týchto činností, letecké meračské snímkovanie a diaľkový prieskum Zeme

Kódové označenie znaleckého odvetvia kartografia a fotogrametria je 15 02 00.

§ 4 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Príloha č. 6 Inštrukcie č. 12/2005 Ministerstva spravodlivosti SR, č. 19292/2004-53, o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti a o súčinnosti pri jej kontrole.

časť kartografie zaoberajúca sa tvorbou školských máp, školských atlasov a učebných pomôcok mapového charakteru

Bod 3.1.33 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súhrn dokladov a rôznych súčastí kartografického elaborátu, ktoré vznikli v procese projektovania a tvorby kartografického diela majúce archívnu, dokumentačnú alebo aj prevádzkovú využiteľnosť (projektová dokumentácia, rukopisy, schémy, tabuľky, kartografické originály, tlačové podklady a pod.)

V niektorých organizáciách je to aj oddelenie, v ktorom sú sústredené kartografické dokumenty.

Bod 3.1.34 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

zovšeobecnenie tvarov, výber a vzájomné zladenie prvkov obrazu mapy so zreteľom na účel mapy, jej mierku, metódu vyjadrenia, charakter zobrazovaného územia a na ďalšie faktory

podľa Bodu 3.1.35 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

informácia vyjadrená v kartografickej forme

Kartografická informácia je reprezentovaná mapovými znakmi v kartografických dielach.

Bod 3.1.36 a 3.4.34 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

grafický spôsob vyjadrenia objektov reality pomocou mapy (mapových znakov a vyjadrovacích metód)

Chápe sa ako svojbytný spôsob interpretácie reality, analogicky ako interpretácia textom, hudbou, fotografiou a pod.

Bod 3.1.37 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

prenos informácií kartografickým spôsobom (pomocou máp, mapových znakov)

Teoretická koncepcia v kartografii z konca 60. rokov 20. storočia, ktorá vznikla pod vplyvom teórie informácií a ktorou sa skúma prenos kartografických informácii.

podľa Bodu 3.1.38 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

relevantný postup, spôsob, používaný pri tvorbe máp

Metóda kartografického zobrazenia, metóda kartografickej generalizácie.

Bod 3.1.39 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

kartografické zobrazenie, ktoré je geometrickým premietaním medzi referenčnou plochou a zobrazovacou plochou (napr. medzi referenčnou sférou a rovinou mapy)

Súradnice bodov na oboch plochách sa vzájomne priradia na základe geometrickej podmienky.

Azimutálna projekcia je premietanie referenčnej sféry na rovinu cez stred premietania S. Podľa polohy stredu premietania S poznáme azimutálnu projekciu: ortografickú, gnómonickú, stereografickú a externú.

Bod 3.1.40 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

oblasť poznania na styku kartografie a semiotiky zaoberajúca sa kartografickými znakmi, ich vlastnosťami, triedením a ďalšími zvláštnosťami vrátane ich fungovania ako vyjadrovacieho syst

podľa Bodu 3.1.41 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

výsledok kartografického modelovania a vizualizácie modelov Zeme, kozmu, kozmických telies alebo ich častí, častí zemského povrchu, objektov, javov a ich vzťahov v analógovej podobe alebo v elektronickej podobe spolu s textovým a iným doplnením, napr. mapa, mapová schéma, mapový atlas, glóbus; za kartografické dielo sa nepovažuje webová aplikácia umožňujúca prehliadanie kartografických diel, máp a iných priestorových údajov

podľa Bodu 3.1.42 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

ručné alebo mechanické zobrazenie kartografického originálu

Historický pojem, súčasť starších technológií.

podľa Termínu č. 788 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

grafická reprezentácia objektov, javov a ich charakteristík pomocou kartografických (mapových) výrazových prostriedkov a metód

Bod 3.1.43 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vzájomné priradenie súradníc zodpovedajúcich si bodov na referenčnej ploche (napr. na referenčnom elipsoide) a na zobrazovacej ploche (v rovine mapy) na základe zvolenej matematickej podmienky

1. Kartografické zobrazenie jednoznačne matematicky vyjadruje vzťah medzi súradnicami bodov na oboch plochách pomocou zobrazovacích rovníc.
2. Kartografické zobrazenia sa triedia podľa zobrazovacej plochy (azimutálne, valcové, kužeľové a ďalšie), podľa polohy zobrazovacej plochy (normálne, priečne, všeobecné), podľa skreslení (ekvidištančné, ekvivalentné, konformné) a podľa ďalších kritérií.
3. Medzi kartografické zobrazenia výnimočne zaraďujeme bezprojekčné zobrazenie napriek tomu, že v jeho prípade absentuje zvolená matematická podmienka.

Bod 3.1.44 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pracovník vykonávajúci kartografické (kresličské) práce

Historický pojem.

Termín č. 3 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

kriteriálne napodobenie geografickej reality kartografickými výrazovými prostriedkami

Kartografickým modelom je glóbus, rovinná mapa, reliéfna mapa a rôzne virtuálne mapové modely.

Bod 3.1.45 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

1. zobrazenie obsahových prvkov mapy na podklade kartografického podkladu alebo ich zobrazenie pomocou počítačovej grafiky
2. originál spĺňajúci všetky požiadavky na vyhotovenie tlačového podkladu

1. Kartografický originál mapy môže byť totožný s meračským originálom mapy alebo sa môže vyhotoviť na podklade meračského originálu mapy.
2. V širšom zmysle je to akýkoľvek kartografický obraz použiteľný na vyhotovenie kartografického diela.

Bod 3.3.49 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 945 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

veda o mapách z aspektu teórie informácií

Bod 3.1.46 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

časť kartografie zaoberajúca sa meraním na mapách

Kartometria je meranie uhlov, dĺžok a plôch s rešpektovaním mierky mapy, zisťovanie skreslení kartografických zobrazení, morfometrických charakteristík georeliéfu a ďalších kvantitatívnych charakteristík obsahu mapy.

podľa Bodu 3.1.47 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

rovinné súradnice získané odmeraním z kartografického originálu alebo mapy

Bod 3.5.9 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

súpis kartografických diel (máp, atlasov) usporiadaný podľa tematiky, územia, mierky a ďalších hľadísk

Bod 3.1.48 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

katalóg obsahujúci definície a opisy typov objektov, atribútov objektov a vzťahov medzi objektmi, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých množinách geografických dát, spolu so všetkými operáciami s objektmi, ktoré možno použiť

Katalóg tried objektov ZBGIS, ktorý definuje metódy zberu, typ geometrie a vlastnosti (atribúty) objektov obsiahnutých v ZBGIS.

Bod 3.5.29 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<v kartografii> prehľad výrazových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na spracovanie mapy alebo kartografického modelu podľa technických predpisov

V praxi sa zaužívali najmä katalógy farieb, katalógy znakov, katalógy vzoriek (textúr), a katalógy písma.

Bod 3.3.50 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

1. verejný register obsahujúci súpis nehnuteľností a popis nehnuteľností vrátane údajov o právach k týmto nehnuteľnostiam a geodetické určenie nehnuteľností
2. od 1.8.2018 pomenovanie jedného zo znaleckých odvetví s kódovým označením 15 02 00 v rámci znaleckého odboru „geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností“ s kódovým označením 15 00 00

1. Z hľadiska klasifikácie vedných odborov na Slovensku sa kataster nehnuteľností nepovažuje za samostatnú vedeckú disciplínu, ale za súhrn znalostí, vedomostí, poznatkov, praktík a postupov na systematické spravovanie (zber údajov, rozhodovanie o vybraných údajoch v katastrálnom konaní, klasifikáciu údajov, ich zhodnocovanie, aktualizáciu, spresňovanie, ochranu, účelové zoskupovanie, dokumentáciu, archivovanie a poskytovanie) údajov informačného systému katastra nehnuteľností, ktorého rozsah záujmu, predmet a metódy bádania majú interdisciplinárny charakter na hranici vedných odborov geodézia, kartografia, správne právo, občianske právo, ústavné právo, informatika a v menšom rozsahu aj vedného odboru obchodné právo.
2. V Rakúsko-Uhorsku, v Česko-slovenskej republike, v Slovenskej republike a opäť v Česko-slovenskej republike až do roka 1949 ekvivalentmi dnešného katastra nehnuteľností boli pozemková kniha a železničná kniha (na majetkovoprávne účely) a pozemkový kataster (na daňové účely); komplikovaným vývojom časť agendy týchto dvoch inštitútov prešla od roka 1964 do evidencie nehnuteľností, ktorá bola od 1.1.1993 po zintegrovaní vtedajšej neaktualizovanej pozemkovej knihy nahradená katastrom nehnuteľností.
3. Legislatíva Európskej únie problematiku katastra nehnuteľností (vrátane rozhodovania o vzniku, zmene a zániku práv k nehnuteľnostiam) jednotne neupravuje a ponecháva ju na kompetenciu jednotlivých členských krajín EÚ s vyžadovaním funkčnosti právnej úpravy pri rešpektovaní viacerých všeobecných princípov (členské krajiny EÚ s federálnym usporiadaním upravujú problematiku katastra nehnuteľností väčšinou diferencovane v legislatívach svojich členských regiónov – napr. Nemecká spolková republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a tiež bývalé Česko-Slovensko) . V jednej skupine krajín EÚ ale aj mimo EÚ sa dodnes v legislatíve rozlišuje „kataster“ a „pozemková kniha“, ktoré sa obsahovo líšia, a v inej skupine krajín je prijaté „zintegrované“ riešenie analogické riešeniu ako na Slovensku.

podľa Bodu 3.1.18 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; § 1 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon); Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

orgán štátnej správy, ktorému je zákonom pridelená kompetencia v oblasti katastrálneho konania a spravovania katastrálneho operátu

V Slovenskej republike od 1.10.2013 miestnou katastrálnou autoritou je katastrálny odbor okresného úradu a ústrednou katastrálnou autoritou je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

štátny dozor nad úrovňou spravovania, aktualizácie a obnovy katastra nehnuteľností, nad úrovňou zabezpečovania úloh súvisiacich s katastrom a nad ďalšími úlohami stanovenými katastrálnym zákonom najmä nad meraním a zobrazovaním predmetov, ktoré sa preberajú do základných štátnych mapových diel

Bod 3.4.10 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

polohopisná mapa veľkej mierky, ktorá zobrazuje všetky pozemky, katastrálne územia a ďalšie skutočnosti evidované v katastri nehnuteľností

1. Pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov.
2. Od roka 2015 sú všetky katastrálne mapy v elektronickej podobe vo vektorovom tvare.

Bod 3.2.42 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

jednotka siahovej plošnej sústavy rovnajúca sa 1600 štvorcovým siaham (°)

1. Jedno katastrálne jutro = 2 korce = 3 miery = 1600 štvorcových siah (°) = 5754,642 m².
2. Siahová dĺžková sústava i siahová plošná sústava boli nahradené metrickou sústavou zákonom č. 386/1922 Sb. z. a n. a vykonávacou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 75/1923 Sb. z. a n., ktorými sa zaviedla metrická miera pre právne rokovania, listiny, knihové zápisy a operáty pozemkovej dane na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.

podľa Termínu č. 146 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

osobitný druh administratívneho konania, v ktorom orgán katastra rozhoduje o zápise práva k nehnuteľnosti, rozhoduje o zmene hranice katastrálneho územia, prešetruje zmeny údajov katastra, rozhoduje o oprave chyby v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu

Diferenčné príznaky katastrálneho konania oproti štandardnému správnemu konaniu sú stanovené v katastrálnom zákone.

Bod 3.4.11 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súbor činností vykonávaných s cieľom získať informácie o polohe, tvare a vlastnostiach objektov a javov tvoriacich predmet a obsah katastra nehnuteľností, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahujú k povrchu Zeme v určitom čase; geodetické určenie nehnuteľností v katastrálnom mapovaní je vyhotovené v záväznom geodetickom referenčnom systéme S-JTSK

Bod 3.1.19 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

územno-technická jednotka, ktorú tvorí jeden alebo viac územne uzavretých a v katastri spoločne evidovaných súborov pozemkov

Bod 3.1.20 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

sústavná činnosť na vyhotovenie alebo aktualizáciu operátu bývalého pozemkového katastra

Termín č. 39 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

kópia komasačnej mapy, pozemkovoknižnej mapy alebo inej podrobnej mapy akejkoľvek presnosti vyhotovená v klade listov katastrálnej mapy v mierke 1 : 2880 na účely bývalého pozemkového katastra

1. Pojem katastrálny náčrt súvisel s pozemkovým katastrom.
2. Katastrálny náčrt svojou presnosťou nevyhovoval technickým účelom pozemkového katastra.

podľa Termínu č. 296 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978; Zákona č. 177/1927 Sb. z. a n. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon).

súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje o nehnuteľnostiach, o právach k nehnuteľnostiam a o osobách oprávnených a/alebo povinných z práv k nehnuteľnostiam z jedného katastrálneho územia potrebný na spravovanie katastra nehnuteľností

Katastrálny operát obsahuje súbor geodetických informácií, súbor popisných informácií, zbierku listín, sumárne údaje katastra o pôdnom fonde, pozemkové knihy a ich operát, železničnú knihu a jej operát a osobitnú evidenciu zmlúv, verejných listín alebo iných listín.

Bod 3.2.18 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súhrn meračského operátu pozemkového katastra a písomného operátu pozemkového katastra

Katastrálny operát pozemkového katastra mal podstatné, vedľajšie a pomocné časti. Podstatné časti tvoril meračský operát pozemkového katastra, písomný operát pozemkového katastra, zbierka listín a úhrnné výkazy. Vedľajšie časti tvorili prehľadné mapy, zoznamy ciest a vodstva a elektrických vedení vysokého napätia. Pomocné časti tvorili oceňovacie protokoly, zostavenia akostných tried, rozličné výpisy, zoznamy domov, zoznamy názvov a pod.

podľa Bodu 3.4.12 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Termínu č. 246 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978; Zákona č. 177/1927 Sb. z. a n. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon).

miestny orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v období 1.1.1993 – 24.7.1996 a 1.1.2002 – 31.12.2012

1. Na čele katastrálneho úradu bol prednosta. Katastrálny úrad bol rozpočtovou organizáciou; jeho kompetencie boli určené v § 13 Zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike a v § 11-18 Zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
2. V súlade s dobovým územným a správnym usporiadaním Slovenska boli v období 1993 – 1996 zriadené tri katastrálne úrady: Katastrálny úrad v Bratislave, Katastrálny úrad v Banskej Bystrici a Katastrálny úrad v Košiciach a v období 2002 – 2013 osem katastrálnych úradov: k predchádzajúcim trom pribudli Katastrálny úrad v Trnave, Katastrálny úrad v Nitre, Katastrálny úrad v Trenčíne, Katastrálny úrad v Žiline, Katastrálny úrad v Prešove.
3. V období 1996 – 2002 prešli kompetencie miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností na okresné úrady a na krajské úrady a v roku 2013 na okresné úrady.

podľa § 8 - 13 Zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike a § 11-18 Zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

súčin výmery a sadzby plošnej jednotky určenej pre druh pozemku a akostnú triedu v oceňovacom obvode

Pojem katastrálny výťažok bol údajom bývalého pozemkového katastra.

podľa Termínu č. 115 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

pravidelná sústava na seba kolmých čiar reprezentujúcich na mape jedno alebo n - kilometrové vzdialenosti

Kilometrová sieť mapy slúži na rýchly odhad vzdialeností pohľadom.

Bod 3.3.51 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

geodézia zaoberajúca sa určovaním zmien polohy bodov v priestore

Bod 1.2.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

metóda určovania polohy pomocou GNSS, pri ktorej je anténa prijímača počas merania vzhľadom k zemskému povrchu v relatívnom pohybe

grafické znázornenie rozdelenia a usporiadania mapového diela na jednotlivé mapové listy udávajúce vzájomnú polohu, rozmer a označenie jednotlivých mapových listov mapového diela

Klad mapových listov je znázornený spravidla v menšej mierke než mapové dielo.

Bod 3.6.9 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Bodu 3.1.49 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

grafické znázornenie rozmerov, umiestenia a označenia jednotlivých meračských náčrtov v mapovanom priestore s vyznačením kladu mapových listov

Bod 3.6.10 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

1. <v geodézii> konvenčne zvolený smer za kladný pre smerníky, azimuty a osi súradnicových sústav; smery sa vždy merajú v smere pohybu hodinových ručičiek
2. <v astronómii> smer daný smerom otáčania Zeme pri pohľade zo severného svetového pólu; zvyčajne vystupuje len v súvislosti s rotačným pohybom

podľa Termínu č. 241 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

rozlišovanie tried (druhov a typov) atlasov

Druhy atlasov sa klasifikujú podľa účelu (plánovací atlas, príručný atlas, školský atlas, navigačný atlas a pod ), podľa tematiky (historický atlas, hospodársky atlas, klimatický atlas, politický atlas, turistický atlas a pod.), podľa zobrazovaného územia (atlas sveta, atlas kontinentu, atlas regiónu, atlas oblasti, atlas mesta a pod.) a podľa ďalších kritérií. Typ atlasu sa určuje podľa prístupu k spracovaniu obsahu (analytický atlas, komplexný atlas, syntetický atlas).

Bod 3.2.43 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

rozlišovanie tried, druhov mapových znakov

Mapové znaky sa klasifikujú podľa rôznych kritérií na jednoduché a zložené, figurálne, čiarové a areálové, diskrétne a spojité, kvantitatívne a kvalitatívne atď.

Bod 3.3.52 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

prešetrovanie a vyznačenie úplného polohopisného obsahu mapy do pozitívnych zväčšenín meračských snímok a ich doplnenie popisnými a niektorými výškopisnými údajmi

Klasifikácia meračských snímok je súčasť staršej technológie, dnes už nepoužívanej.

Bod 5.14.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

rozdelenie obrazových prvkov do tried pomocou matematicko-štatistických pravidiel, pričom každá trieda reprezentuje určitú kvantitatívnu alebo kvalitatívnu vlastnosť objektov

zatriedenie pôdy z hľadiska akosti podľa vybraných prírodných, ekonomických alebo iných znakov

Pojem klasifikácia pôdy súvisel s evidenciou nehnuteľností.

podľa Termínu č. 181 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

pomer záporného prevýšenia a vodorovnej dĺžky medzi dvomi bodmi

Klesanie sa zvyčajne kvantifikuje uhlom sklonu alebo v percentách.

podľa Termínu č. 565 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

<vo webových službách> softvérový komponent, ktorý môže vyvolať operáciu zo servera

Bod 3.6.8 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

meračská značka menších rozmerov ako čapová značka, s hlavou guľovito zaoblenou alebo hruškovitého tvaru

Klincová značka sa zvyčajne osádza zhora (zvisle).

podľa Bodu 5.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.; Termínu č. 197 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

číslo, ktorým bola označená každá parcela zhodne vo všetkých častiach katastrálneho operátu pri pôvodnom mapovaní alebo pri obnove katastrálneho operátu novým mapovaním, prípadne pri prečíslovaní parciel

Zlomkové parcelné číslo môže mať podobu čísla s jednou zlomkovou čiarou (123/5); v minulosti, do roka 2014, v prípade označenia dielu parcely mohlo mať zlomkové parcelné číslo podobu čísla s dvoma zlomkovými čiarami (234/12/2 alebo 345/0/3).

podľa Bodu 3.2.19 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

7-miestny kód, ktorý vyjadruje pôdno-klimatické vlastnosti bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky

Bod 3.3.6 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

jedinečné identifikačné číslo katastrálneho územia

Kód katastrálneho územia stanovuje Štatistický úrad SR a počas doby existencie katastrálneho územia sa nemení.

Bod 3.1.21 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; https://www.slovnikcuzk.eu/.

kód vyjadrujúci spôsob určenia podrobného bodu vo vzťahu k jeho presnosti a pôvodu vzniku

Podrobné body vo vektorovej katastrálnej mape a vo vektorovom geodetickom podklade sú označené kódom kvality podrobného bodu podľa Prílohy č. 12 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

podľa Bodu 3.5.10 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; § 6a a Príloha č. 12 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

nivelačná lata s čiarovým kódom slúžiacim na automatizované určenie hodnoty latového úseku pomocou elektronického (digitálneho) nivelačného prístroja

Bod 10.9.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

konverzia dát na postupnosť kódov

Bod 3.5.30 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

metóda merania vzdialeností (pseudovzdialeností) medzi družicou a prijímačom pomocou špeciálnych kódov prenášaných vysielanými signálmi družíc globálnych navigačných satelitných systémov

koeficient na určenie intervalu spoľahlivosti

Hodnota koeficientu spoľahlivosti sa určí ako t = 1- α, kde α označuje hladinu významnosti (úroveň spoľahlivosti).

trvalá zabezpečovacia značka odsadená od osi koľaje zvyčajne v smere normály, určená na vytyčovanie a kontrolu správnej polohy koľaje

Bod 12.16 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

priamka kolmá na meračskú priamku smerujúca na meraný (prípadne vytyčovaný) bod

podľa Termínu č. 489 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

nevhodné, použi termín ortogonálna metóda

podľa Termínu č. 490 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

odhad parametrov metódou najmenších štvorcov, v ktorom sa okrem náhodných chýb meraní uvažujú aj ďalšie náhodne pôsobiace vplyvy vykazujúce určitú mieru stochastickej závislosti, spoločne nazývané signál

Kolokácia spája do jedného modelu odhad, filtráciu a predikciu.

miesto, na ktorom sú v prevádzke minimálne dva a viac geodetických prístrojov alebo zariadení využívajúcich rôzne vesmírne geodetické technológie alebo technológie diaľkového prieskumu Zeme; odľahlosti medzi vzťažnými (referenčnými) bodmi týchto prístrojov alebo zariadení sú známe, resp. určené s požadovanou presnosťou

permanentná stanica GNSS a laserová lokácia družíc

sceľovanie rozdrobených a rozptýlených pozemkov toho istého vlastníka podľa druhu pozemku a podľa bonity pôdy do väčších celkov s cieľom efektívnejšieho hospodárenia

Komasácia bola vykonávaná od roka 1836 do 1951 buď v celom nezastavanom území obce, alebo iba v jeho určitej časti.

Bod 3.3.7 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 237 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

polohopisná mapa veľkej mierky, ktorá vznikla na základe komasácie

1. Komasačná mapa zobrazovala stav po vykonanom scelení rozdrobených a rozptýlených pozemkov.
2. Komasačné mapy sa na území Slovenska vyhotovovali do roka 1951 v miestnom súradnicovom systéme i v geodetických súradnicových systémoch v rozličných mierkach; vzhľadom na dlhé obdobie vyhotovovania komasačných máp na území Slovenska a s tým súvisiaci vývoj technických predpisov, nemožno hovoriť v prípade komasačných máp o jednotnom technickom diele.
3. Komasačné mapy po vyhlásení platnosti komasácie (po autentifikácii) a po preukázaní presnosti vyhovujúcej pre katastrálne mapy boli zaradené buď priamo do katastrálneho operátu (do operátu pozemkového katastra), kde prebrali funkcie dovtedajšej katastrálnej mapy, alebo boli použité ako podklad na vyhotovenie katastrálnych máp.

Bod 3.2.44 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Ďungel, Karol a Marek, Jozef: Kniha o katastri nehnuteľností (od nepamäti po rok 2014), SSGK, Bratislava 2015, ISBN 978-80-89626-06-9.

smerové pretínanie kombinované z pretínania napred a nazad; merajú sa osnovy smerov na daných bodoch a osnova smerov na určovanom bode

podľa Bodu 7.16.1.3 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

overovanie meradla porovnávaním s meradlom o jeden rád presnejším; cieľom komparácie je overiť vlastnosti meradla uvádzané výrobcom

vlastnosť údajov v automatizovanom informačnom systéme zabezpečujúca bezkonfliktnú prácu s nimi, založená na dohovorenej jednotnej štruktúre údajov a ich vonkajšom znakovom vyjadrení

Bod 3.5.31 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

tematická mapa, ktorá zobrazuje viac javov odlišného pôvodu a charakteru príbuznej tematiky

Geologická mapa, klimatická mapa, hospodárska mapa.

Bod 3.2.45 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

fyzicky nedeliteľné podielové spoluvlastníctvo lesov a pasienkov bývalých slobodných zemanov alebo bývalých urbárnikov

1. Komposesorát bol pôvodne majetkovým spoločenstvom šľachty s predmetom vlastníctva najmä lesov, lúk a pasienkov, založené na dobovom feudálnom uhorskom práve, ktoré sa v modifikovanej podobe zachovalo aj po zrušení poddanstva.
2. Komposesoráty vznikali dvoma hlavnými spôsobmi: 1. v dôsledku dedičskej príslušnosti k spoločnému predkovi, výsledkom čoho sa majetok okrem lesov, lúk a pasienkov rozdelil medzi jednotlivých dedičov, ale lesy, lúky a pasienky ostali v spoločnom vlastníctve, ktoré obyčajne spravoval najatý správca; 2. ako drobnozemiansky komposesorát, ktorý vznikol spravidla tak, že celá obec bola, najčastejšie za zásluhy vo vojne, povýšená do zemianskeho stavu.
3. Komposesorát fungoval na spolkovom princípe a riadila ho výkonná rada podriadená valnému zhromaždeniu; komposesorát sa od urbáru líšil tým, že každý člen mal právo požiadať o vydelenie svojho podielu, čo sa udialo najčastejšie formou komasácie.

podľa Termínu č. 260 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

celkové rozloženie a usporiadanie prvkov a komponentov mapy (záhlavia, mapových znakov, vysvetliviek, mapových výrezov a ostatných grafických a textových doplnkov mapy)

Bod 3.3.53 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

etapa obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, v rámci ktorej je predložený nový súbor geodetických informácií a nový súbor popisných informácií na verejné nahliadnutie v súčinnosti s obcou a osobou, ktorá vykonala obnovu

Konanie o námietkach umožňuje, aby ten, ktorého práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, mohol do určenej lehoty podať námietky proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte.

Bod 3.4.13 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

konanie, v ktorom sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov

podľa Bodu 3.3.8 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

konanie, v ktorom orgán katastra opravuje chybné údaje katastra nehnuteľností, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb; oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby

súbor činností zahŕňajúci spracovanie, prerokovanie, schválenie a zverejnenie úvodných podkladov (najmä obvodu pozemkových úprav, registra pôvodného stavu, ohodnotenia pozemkov v obvode pozemkových úprav, návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav a v rámci neho i návrhu miestneho územného systému ekologickej stability), vyrovnanie, vypracovanie projektu pozemkových úprav, schválenie rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav a zoznamu vyrovnaní v peniazoch

Bod 3.3.9 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Tretieho oddielu (§ 9 - § 13) zák. SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

úkon orgánu katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam

konanie, v ktorom orgán katastra rozhoduje o vklade práv k nehnuteľnostiam vyplývajúcich zo zmlúv, dohôd, písomných vyhlásení vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb, okrem vybraných zmlúv podľa katastrálneho zákona (ďalej len „vkladová listina“) a vykonáva ich zápis; v konaní o vklade rozhoduje orgán katastra aj o vklade práv z dohôd o zmene poradia záložných práv a vykonáva ich zápis

podľa Bodu 3.4.14 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

konanie vykonané pred rozhodnutím o nariadení pozemkových úprav alebo pred rozhodnutím o súhlase s vykonaním pozemkových úprav na požiadanie s cieľom preverenia dôvodov, naliehavosti a hospodárskej účelnosti vykonania pozemkových úprav a s cieľom určenia hraníc obvodu pozemkových úprav a určenia pozemkov, ktoré sú vyňaté z pozemkových úprav

Konanie o začatí pozemkových úprav sa aplikuje od 19.8.1991.

podľa Bod 3.3.10 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; 2. oddielu zák. SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

prístup k spracovaniu obsahu mapy

Analytická, zovšeobecnená, komplexná, syntetická, systémová koncepcia mapy.

Bod 3.3.54 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Terminologického slovníka geodézie, zeměměřictví a katastra nemovitostí ĆÚZK.

náčrt obsahu budúcej mapy v slovnej alebo graficko-schematickej podobe

Koncept mapy je dielom pôvodcu mapy a je chránený ako autorské dielo.

Bod 3.3.55 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

formálny opis konceptuálneho modelu

Bod 3.4.35 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<pre GIS> model definujúci pojmy v oblasti záujmu

Bod 3.4.36 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<v geometrii, topológii> posledný bod krivky

podľa Bodu 3.4.37 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

jeden z dvoch trvalo stabilizovaných bodov ohraničujúcich dĺžku geodetickej základnice

Termín č. 174 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

<v topológii> uzol na hranici hrany, ktorý zodpovedá koncovému bodu tejto hrany

Bod 3.4.38 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

kartografické zobrazenie, v ktorom sa neskresľujú uhly (azimuty, smerníky, vzájomné uhly geodetických čiar)

Bod 3.1.50 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

bod, v ktorom prechádza trasa komunikácie z oblúka do priamky v smere staničenia a pri vodných tokoch v smere toku

mapa vyhotovená na daňové účely v siahovej mierke 1 : 3600 až 1 : 14 400 v rokoch 1851 až 1858 znázorňujúca iba obvody honov v extraviláne bez zobrazenia jednotlivých pozemkov a ich parcelných čísel a bez intravilánu

Konkretuálne mapovanie nebolo pripojené na trigonometrickú sieť.

podľa Bodu 3.5.11 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Termínu č. 298 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

graficko-výpočtový postup určovania priebehu vrstevníc z výškových bodov

Konštrukcia vrstevníc je historický termín; v súčasnosti sa tento postup už nepoužíva.

Bod 9.11.5 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.
Bod 7.2.4.1.1 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

dĺžkový údaj potrebný pri grafickej metóde na určenie polohy bodu

podľa Termínu č. 442 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súbor činností na vyhotovenie konštrukčného listu

podľa Termínu č. 763 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

list z rozmerovo stáleho materiálu, na ktorom je zobrazený mapový rám, súradnicové siete, body bodového poľa, lícovacie body, prípadne ďalšie body

Konštrukčný list mapy slúžil v procese tvorby analógovej mapy.

Bod 3.6.11 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súvislá rozľahlá časť zemského povrchu obklopená zo všetkých strán morami a oceánmi

Kontinent sa skladá z pevniny a z pevninského šelfu a vyznačuje sa pevninským typom zemskej kôry.

Termín č. 167, s. 60. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

zobrazenie polohopisu mapy na automatickom kresliacom zariadení za účelom kontroly predpisu kresby a výpočtu výmer a súradníc bodov polohopisu

Historický pojem, súčasť staršej technológie mapovania.

podľa Termínu č. 735 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

miera slúžiaca na nezávislé overenie kvality merania alebo vytyčovania

podľa Termínu č. 443 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

omerná miera slúžiaca na nezávislé overenie kvality podrobného merania

zámera, ktorá nie je použitá na určenie bodu, ale na kontrolu jeho zamerania

Termín č. 412 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

opakované meranie, prípadne meranie inou metódou (iných prvkov), ktorým sa kontroluje správnosť nameraných hodnôt

Termín č. 266 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meranie vybraných geometrických parametrov konštrukcií a stavebných prvkov za účelom určenia ich odchýlok od hodnôt uvedených v projekte alebo technickom predpise

Kontrolné meranie geometrických parametrov poskytuje údaje na hodnotenie kvality z hľadiska vyžadovanej geometrickej presnosti.

Bod 15.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

meranie v priebehu a pri dokončení stavby vykonané s cieľom kontroly kvality predmetu merania

Kontrolné meranie vo výstavbe je najmä kontrolné merania geodetických podkladov, vytýčených značiek, geometrických parametrov, stavebných prvkov a konštrukcii, montážnych a zemných prác a iné.

Bod 15.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

bod použitý na kontrolu určenia polohy (výšky) iného bodu

Kontrola sa vykoná napríklad meraním dĺžky alebo prevýšenia medzi kontrolným a kontrolovaným bodom.

podľa Termínu č. 257 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

nezávislý výpočet kontrolujúci skorší výsledok

Termín č. 741 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

čiara prebiehajúca po okraji areálového znaku (napr. lesa) v mape

Bod 3.3.56 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

dvojica snímok, ktorých osi záberu konvergujú do pozorovaného predmetového priestoru

1. Uhol, ktorý zvierajú osi záberu je nevhodný pre stereoskopické vyhodnocovanie.
2. Historicky sa metóda tvorby a vyhodnotenia takýchto snímok nazýva prieseková fotogrametria.

1. <v geometrii> najmenšia konvexná množina obsahujúca daný geometrický objekt alebo priesečník všetkých konvexných množín, ktoré obsahujú geometrický objekt
2. zjednotenie všetkých priamok s oboma koncovými bodmi v danom geometrickom objekte

1. Pojem „najmenší“ je tu chápaný ako teoreticky najmenšia množina, nie v zmysle merania.
2. Definícia konvexnosti si vyžaduje definíciu čiary. V prípade súradnicových systémov ide obyčajne o lineárne interpolovaný segment, ale v kontexte čiary na geometrickej referenčnej ploche ide o geodetický oblúk.

podľa Bodu 3.4.39 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vypuklý zaoblený tvar terénu

Termín č. 602 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

všeobecné pomenovanie vyvýšeniny reliéfu rozmanitého tvaru a veľkosti bez presnej morfometrickej charakteristiky

Termín č. 168, s. 60. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

kópia z katastrálnej mapy opatrená úradnou doložkou

Bod 3.5.12 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

dokument obsahujúci platný stav listu vlastníctva vrátane predchádzajúcich vpisov, ktoré sú už v čase vyhotovenia výpisu neplatné

podľa Bodu 3.2.20 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

kópia z mapy určeného operátu opatrená úradnou doložkou

Bod 3.5.13 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

jednotka starších plošných sústav používaná aj v siahovej plošnej sústave, v ktorej mala hodnotu 800 štvorcových siah (°)

1. Jeden korec = ½ katastrálneho jutra = 800 štvorcových siah (°) = 2877,321 m².
2. Siahová dĺžková sústava i siahová plošná sústava boli nahradené metrickou sústavou zákonom č. 386/1922 Sb. z. a n. a vykonávacou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 75/1923 Sb. z. a n., ktorými sa zaviedla metrická miera pre právne rokovania, listiny, knihové zápisy a operáty pozemkovej dane na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.
3. Jeden korec bol pôvodne zadefinovaný ako plošná jednotka, na ktorú sa zaseje 1 korec obilia (1 korec – pôvodne objemová miera na sypké potraviny a obilie v rozpätí od 50 do 100 litrov).

podľa Termínu č. 148 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

rozdiel medzi systémovým časom určitého GNSS a časovým údajom na hodinách družice

Určuje ju prevádzkovateľ systému alebo sa získa spracovaním celosvetovej monitorovacej siete.

Bod 6.56 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

rozdiel medzi systémovým časom určitého GNSS a časovým údajom na hodinách prijímača

Určuje sa ako neznámy parameter pri spracovaní meraní GNSS.

Bod 6.57 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

súbor údajov generovaný softvérom spravujúcim sieť permanentných referenčných staníc obsahujúci družicové observačné údaje a korekčné parametre podľa použitej metódy RTN

Korekcie sú prenášané pomocou rádiového alebo internetového spojenia do rovera, ktorý ich využíva pri výpočte diferencií fázových meraní, čiže pri relatívnom určovaní polohy.

1. normovaná miera lineárnej stochastickej väzby medzi dvojicou náhodných premenných
2. podiel kovariancie a odmocniny súčinu disperzií dvojice náhodných premenných

1. V literatúre sa takto definovaný korelačný koeficient niekedy nazýva Pearsonov korelačný koeficient. Existujú aj iné korelačné koeficienty.
2. Korelačný koeficient nadobúda hodnoty z intervalu <-1, 1>.

súbor dvoch alebo viacerých meraní, ktorých výsledky sú zaťažené spoločným systematickým vplyvom

Empirická kovariancia výsledkov týchto meraní je nenulová.

nadradený rodičovský element, do ktorého sú vnorené všetky ostatné elementy XML dokumentu

XML dokument obsahuje práve jeden koreňový element.

Bod 3.6.9 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

piesčitý val na plytkom morskom pobreží uzatvárajúci záliv (lagúnu a i.)

Kosa je produktom morských prúdov.

Na pobreží Baltského mora Helská kosa a Kurská kosa.

nesúvislý porast zakrpateného vysokohorského druhu borovice horskej (Pinus mugo)

podľa S. 295. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

vhodnejšie terénna kostra

Termín č. 605 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

výrazná vhĺbená geomorfologická jednotka tektonického alebo erózno-denudačného pôvodu, obklopená zo všetkých strán vyšším reliéfom

Rožňavská kotlina, Žilinská kotlina, Rajecká kotlina, Hornádska kotlina, Podtatranská kotlina, Hornonitrianska kotlina, Turčianska kotlina, Breznianska kotlina, Lopejská kotlina, Podhradská kotlina, Popradská kotlina a i.

podľa S. 295. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

vyznačovanie dĺžkových kót a výškových kót na mape, na výkrese alebo na náčrte

Bod 3.3.57 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 837 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

bod na mape s výškovou kótou, ktorá sa vzťahuje na výšku terénu alebo na významný objekt (stred križovatky, päta kríža a pod.)

Bod 3.3.58 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 819 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

1. zmiešaný centrálny moment druhého rádu dvojrozmernej náhodnej premennej
2. miera stochastickej väzby medzi dvojicou náhodných premenných

štvorcová symetrická matica rádu n, ktorá charakterizuje variabilitu a stochastickú väzbu prvkov n-rozmerného náhodného vektora

Na diagonále kovariančnej matice sú disperzie a mimodiagonálne prvky kovariančnej matice sú kovariancie medzi dvojicami náhodných premenných n-rozmerného náhodného vektora.

časť globálnej geodézie, ktorá rieši úlohy geodézie na základe pozorovania prirodzených telies a javov v kozmickom priestore

podľa Termínu č. 3 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie Geodetická základy, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

názov mimozemského objektu alebo topografického objektu na mimozemskom objekte

Mesiac, Mars, More pokoja (mesačné more – tmavá rovinatá oblasť mesačného povrchu).

podľa Termínu 215 z Glossary of Terms for the Standardization of Geographical Names, Department of Economic and Social Affairs Statistics Division, United Nations New York, 2002, ST/ESA/STAT/SER.M/85, ISBN 92-1-061192-6.

ľubovoľne veľký priestorový výrez zemského povrchu, ktorý je určený rovnorodou štruktúrou a rovnakým súborom vzťahov (štruktúrou látok a procesov) svojich komponentov

NEEF, E., RICHTER, H., BARSCH, H a HAASE, G. : Beiträge zur Klarung der Terminologie in der Landschaftsforschung. (Manuskript). Leipzig, Geographisches Institut der Akademie der Wissenschaften der DDR, 1973. 28 s. MACHOVÁ, Z. a TREMBOŠ, P.: Terminologický slovník. Vybrané termíny používané v geografii, ekológii a environmentalistike, vysokoškolské skriptá, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava , 1995. S. 52. ISBN 80-2233-0792-0.

najväčšia dovolená chyba, ktorá je prípustná pri štandardných podmienkach merania

Obvykle sa stanoví ako násobok základnej strednej chyby.

elipsa chýb, ohraničujúca najväčšiu dovolenú polohovú chybu

Krajná elipsa chýb sa obvykle volí pre koeficient t = 2,5 (P = 0,96) alebo t = 3,0 (P = 0,99), kde P je pravdepodobnosť, že skutočná realizácia oboch premenných (napr. poloha určovaného bodu) leží vo vnútri krajnej elipsy chýb.

najväčšia dovolená odchýlka výsledku merania vykonaného určeným spôsobom

Obvykle sa stanoví na základe analýz ako násobok strednej chyby merania.

najväčšia dovolená hodnota vytyčovacej odchýlky

súbor povrchových a podzemných javov a foriem v horninách rozpustných vo vode (najmä vo vápencoch), vznikajúcich pôsobením povrchových a podzemných vôd

Charakteristické krasové formy na povrchu sú škrapy, úvaly, krasové jamy a i., pod povrchom krasové jaskyne, priepasti a i., niektoré hydrografické osobitosti ponory, vyvieračky.

Na Slovensku je najznámejší Slovenský kras s výraznými planinami Silická planina, Plešivská planina.

podľa S. 300. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

pozri termín závrt

podľa S. 301. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

najtypickejší krasový jav, sústava podpovrchových dutín a chodieb, utvorená činnosťou podzemných vôd vo vápencoch, dolomitoch alebo v iných rozpustných horninách

Demänovská jaskyňa Slobody a Domica.

podľa S. 301. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

referenčná plocha – referenčný elipsoid s konštantami z roku 1940, hlavná polos a = 6 378 245 m, sploštenie f = 1 : 298,3

Použitý v súradnicovom systéme S-42, S-52 a S-42/83 a zavedený od roku 1953.

Bod 7.1.4 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

zobrazenie mapového obsahu presahujúce mapový rám

Historický termín, súčasť starších technológií.

podľa Termínu č. 785 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

polohopis zobrazený v mape

Historický pojem, súčasť starších technológií.

podľa Termínu č. 784 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

zobrazenie vybraného prvku mapového obsahu vykonané bez použitia lineára alebo kružidla, napr. vykreslenie vrstevníc tušom a pod.

Historický pojem, súčasť starších technológií.

podľa Termínu č. 786 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

výškopis zobrazený v mape

Historický pojem, súčasť starších technológií.

podľa Termínu č. 787 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

zmenšenie mapového znaku alebo parcelného čísla pri nedostatku miesta na jeho zobrazenie

Bod 3.3.59 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 789 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

jednorozmerný geometrický útvar, ktorý predstavuje spojitý obraz čiary

Ak je krivka cyklom, oba konce sú totožné a krivka (ak je topologicky uzavretá) sa považuje za krivku bez hranice. Topologické pravidlo hovorí, že spojitý obraz čiary (prepojenej množiny) je prepojený.

Bod 3.4.40 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

znázornenie priesečníkov čiar súradnicovej siete na mape

podľa Termínu č. 757 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

1. dĺžka uhlopriečky alebo prepony toho istého predmetu merania určená meraním
2. dĺžka spojnice dvoch bodov nachádzajúcich sa na rôznych predmetoch merania určená meraním

Bod 3.5.14 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

dvojité konformné zobrazenie elipsoidu na guľovú plochu a z guľovej plochy na plášť kužeľa vo všeobecnej polohe

1. Křovákovo zobrazenie pozostáva zo štyroch na seba nadväzujúcich krokov:
1) konformné zobrazenie Besselovho elipsoidu na guľovú plochu,
2) transformácia zemepisných sférických súradníc na kartografické súradnice na guľovej ploche,
3) zobrazenie guľovej plochy na sečný kužeľ (t. j. dotykový kužeľ k zmenšenej guľovej ploche) vo všeobecnej polohe a
4) rozvinutie plochy kužeľa do roviny, pričom os X pravouhlého rovinného súradnicového systému smeruje na juh a os Y na západ.
2. Konštanty vystupujúce v zobrazovacích rovniciach Křovákovho zobrazenia sú φ₀ = 49°30', λ = 42°30', α = 1,000 597 498 372, k = 1,003 419 164, a = 30°17'17,30311'', k₁ = 0,9999 a Š₀= 78°30', kde „φ₀“ je hodnota zemepisnej šírky základnej neskreslenej rovnobežky na Besselovom elipsoide, „λ" je zemepisná dĺžka kartografického pólu na Besselovom elipsoide definovaná od základného poludníka Ferro, „α“ a „k“ predstavujú parametre charakterizujúce konformné zobrazenie Besselovho elipsoidu na guľovú plochu, „a“ je pólová vzdialenosť kartografického pólu na guľovej ploche, „k₁" je koeficient zmenšenia guľovej plochy a „Š₀" je základná kartografická šírka na guľovej ploche.
3. Křovákovo zobrazenie navrhol Josef Křovák v roku 1922 pre územie vtedajšieho Československa.

Bod 3.1.51 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

geometrické miesto polohových chýb s rovnakou združenou hustotou pravdepodobnosti dvoch vzájomne nezávislých náhodných premenných rovnakej presnosti

najčastejšie sa vyskytujúci smerový oblúk tvorený jednoduchým kružnicovým oblúkom a dvoma krajnými prechodnicami

vypuklý terénny tvar s ostrým vrcholom

podľa Termínu č. 606 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

kartografické zobrazenie, v ktorom je zobrazovacou plochou plášť kužeľa, ktorý sa rozvinie do roviny mapy a platí, že os kužeľa prechádza stredom referenčnej plochy

Bod 3.1.52 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súhrn charakteristík produktu, ktoré sa týkajú jeho schopnosti uspokojovať stanovené a predpokladané potreby

Bod 3.5.32 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súhrn vlastností, ktoré tvoria hodnotu (schopnosť uspokojiť potreby používateľa) kartografického diela

Rozlišuje sa kvalita obsahu, kvalita mapového vyjadrenia, kvalita kartografického diela ako výrobku a pod.

Bod 3.1.53 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

evidenčná mapa, ktorá slúži na periodické (napr. ročné) odovzdávanie informácií o zmenách obsahu k určitému dátumu medzi dvoma, prípadne aj viacerými pracoviskami

Bod 3.2.46 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

bod, na ktorom bolo určené tiažové zrýchlenie kyvadlovým prístrojom

Termín č. 213 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.